<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<clanok xmlns="http://scholtz.php5.sk/xsd/clanok/2.0.0/"><!--Článok bol vytvorený Redakčným systémom XML WebEdit, v čase 2007-06-03T23:09:29+02:00.--><id_clanku>408ecf18084da77ae77e63a81fd6ffa4</id_clanku><jazyk>sk</jazyk><nadpis>Líščia Diera</nadpis><popis>Líščia Diera</popis><klucove_slova><vyraz>Líščia Diera</vyraz></klucove_slova><autor>Jaskyne Drienčanského Krasu, Ľ.Gaál</autor><kategoria>lisciadiera</kategoria><datum><vytvorenia>2007-06-03T23:08:53+02:00</vytvorenia></datum><text><strana/></text><vytah><nadpis>Líščia diera</nadpis><odstavec>Nízky horizontálny otvor jaskyne s rozmermi 1,7 m (šírka) x 0,7 m (výška) sa nachádza na severnom, krovinami za-rastenom skalnatom okraji plytkého závrtu v severnej časti Drienockej pustatiny. Nadmorská výška vchodu je ca 365 m, katastrálne územie obce Slizké.<novy_riadok/>Jaskyňu našli jaskyniari z Rimavskej Soboty 15. 10. 1973, avšak preskúmali a zamerali v dĺžke 6,1 m ju až 30. 7.1977 v rámci 2. jaskyniarskeho sústredenia (Ľ. Gaál a J. Thuróczy).<novy_riadok/>Krátky opis bez uverejnenia mapy uvádza Ľ. GAÁL (1979a: 106) pod názvom „Jaskyňa č. 12". Údaje sú však nepresné, preto¬že v čase dodania rukopisu jaskyňa ešte nebola zameraná. Stručné údaje sú publikované aj v práci KÁMEN et al. (1982: 58). Názov pochádza od líščích nôr v jaskyni.<novy_riadok/>21. 3. 2000 sa L. Iždinský preplazil do malej sály na konci jaskyne, ktorú zameral na súčasnú dĺžku 10,4 m.<novy_riadok/>Jaskyňa má po celej dĺžke veľmi nízky strop a v prvej polovici mierne klesajúce dno. Začiatočná výška stropu 0,7 m po 2 metroch klesne na 0,4 - 0,5 m, ktorá zostáva po celej dĺžke. Šírka chodby je približne 1 m. Na konci sa chod ba lomí doľava a vyúsťuje do malého priestoru s rozmermi 1,3 x 1,6 m, s výškou do 0,8 m.<novy_riadok/>Dno jaskyne vypĺňa humusová hlina s organickými zvyškami (aj s výkalmi cicavcov). Na strope v druhej polo¬vica jaskyne sa súvislé vyskytujú malé kónické stalaktity a náteky.<novy_riadok/>Dĺžka meračského ťahu v jaskyni je 10,4 m.<novy_riadok/>Jaskyňa je vysoko vyplnená sedimentami. Má severný priebeh na okraji závrtu, preto sa domnievame, že ide o zvyšok starého hltača občasných povrchových tokov. Jaskyňa sa vytvorila v svetlosivých waxeneckých vápencoch karnického veku.<novy_riadok/></odstavec></vytah></clanok>
