b099f0244cb27b63fb02cefb191dbf79skPriepasť na HradePriepasť na HradeJaskyne Drienčanského Krasu, Ľ.Gaálpripastnahrade2007-06-03T22:30:34+02:00Priepasť na HradeTáto nehlboká studňa leží už vo vodozbernej oblasti poto¬ka Drienok, teda v povodí Západného Turca. Malý verti¬kálny otvor s rozmermi 0,6 x 1 m sa nachádza na malej plošine s čistinkou 350 m južne od Hradu (kóta 413) na Drienku, v nadmorskej výške 363 m. Patrí do katastrálne¬ho územia obce Rybník.Úplne zasypaný otvor studne jaskyniarom ukázal v roku 1972 J. Vincel, ktorý sa pamätal na jej niekoľkometrovú hĺbku. Vzhľa¬dom na predpokladané stredoveké využitie studne v blízkosti hra¬du, ale aj na jej polohu na vrchole kopca s prevýšením od nivy potoka ca 85 m, jaskyniari investovali značnú energiu do jej vy-kopania.Prvé odkrývačské práce uskutočnili 4. 3. 1973 J. Gaál, L. Be-nedek, K. Ďurčík a L. Vaska. Ešte v tom istom roku sa na lokalitu vrátili dvakrát a 10. 2. 1974 studňu vyčistili do hĺbky 7 m. V úzkej studni sa však kopalo čoraz horšie. Na prehĺbení studne pracovala početná skupina (okrem vyššie uvedených aj J. Dušek, I. Tonhajzer, D. Klimešová, Z. Záhorská, Š. Daňko a Ľ. Gaál) v rokoch 1974 (3 akcie) a 1975 (7 akcií).Z. Hochmuth, ktorý studňu preskúmal v roku 1974, udáva hĺb¬ku 6 m, na dne s vodou [HOCHMUTH 1975: 287 pod názvom „Priepasť (Studňa) na hrade Drienku"]. V dňoch 27. - 31.7. 1977 v rámci 2. sústredenia jaskyniarov sa pokračovalo v kopaní (K. Ďurčík, J. Gaál, J. Dušek, J. Sačko, P. Sipka, V. Sipka a A. Žipčák). Použitý bol pritom kompresor a trhaviny (4 kg danubitu), pretože vodiaca puklina sa stále zužovala a steny studne bolo potrebné rozširovať. Maximálnu hĺbku v pukline dosiahli 12 m. Túto hĺbku uvádza aj Ľ. GAÁL (1979a:106 pod názvom „Jaskyňa č. 11 - Na Hrade"). Jaskyniari pokračovali v kopaní aj po sústredení (ešte na 4 akciách v auguste 1977),potom však lokalitu opustili.Vykopaná úzka puklina na dne studne sa čiastočne zasypala, a tak 7. 7. 1978, pri jej zameraní J. Gaál a Ľ. Gaál zistili len 7,9 metrovú hĺbku. Túto hĺbka uvádzajú už KÁMEN et al. (1982: 58) a Ľ. GAÁL & ŽENIŠ (1986: 36), HOCHMUTH (1996: 70) zrejme zaokrúhlene 8 m. V roku 1984 otvor studne uzatvoril K. Ďurčík.V súčasnosti má vertikálna studňa v hornej polovici pri¬bližne okrúhly prierez s priemerom 0,6 m a s miernymi obojstrannými výbežkami v smere vodiacej pukliny. Od 4,5 m ku dnu sa mierne rozširuje (aj následkom umelých zásahov) na 1,6 m.Dno je pokryté kamenitou sutinou. Puklina, najmä v nižšom pokračovaní je vyplnená silne stmelenou fosíl¬nou pôdou typu terra rossa. Na stenách studne sa miestami zachovali hráškovité sintrové formy.Studňa bola zameraná do hĺbky 7,9 m.Z genetického hľadiska ide nesporne o koróznu studňu, vytvorenú po vertikálnej tektonickej poruche smeru 190°-10°. Vznikla pravdepodobne pri prvom výraznom výzdvi-hu územia začiatkom pleistocénu presakujúcimi (možno aj prepadajúcimi sa) vodami. Po rýchlom zarezaní sa potoka Drienok a oblúkovitom odrezaní malého vápencového vý¬stupu na jeho ľavom brehu, sa studňa na Drienku stala inak-tívnou. Ide teda o pomerne starú formu, presnejšiemu vekovému zaradeniu by pomohla faunistická analýza výpl¬ne pukliny. Materskou horninou studne sú lagunárne wetter-steinské vápence.