Jaskyňa na pustatine

Je ďalšou jaskyňou na Drienockej pustatine. Vertikálny otvor s rozmermi 0,5 x 0,6 m je na dne asymetrickej lievi¬kovitej krasovej jamy, pod 4 - 5 m vysokou vápencovou stenou. Nadmorská výška vchodu je ca 362 m. Leží v katastrálnom území obce Slizké.

Jaskyňu objavili odstránením balvanov z vchodu J. Dušek a Ľ. Gaál spolu s jaskyniarmi z Miskolca K. Mészárosom a F. Molnárom v rámci 2. sústredenia jaskyniarov 4. 10. 1975. Na tomto sústredení sa pracovalo na otváraní niekoľkých závrtov na území Drienčanského krasu. Jaskyňu ešte v ten deň zamerali.
Krátky opis publikovali Ľ. GAÁL (1979a: 106) pod názvom „Jaskyňa č. 13", KÁMEN et al. (1982: 58), zmienku Ľ. GAÁL & ŽE-NIŠ (1986: 36). Mapa jaskyne nebola uverejnená.
Jaskynná chodba má šikmo klesajúci charakter s priemerným sklonom 35 - 40°. Prudšie (takmer zvislé) klesanie je na začiatku, kde steny studne tvoria labilné bal¬vany a sutiny. Za nimi na strope sa nachádza 6 m vysoký úzky komín. Klesajúca chodba sa po 3 m náhle lomí na se¬ver. Výška stropu je tu 1 - 1,5 m, väčšia je len pri konci, kde dno je na krátkom úseku takmer horizontálne. Jaskyňa končí úzkym a nízkym neprielezným puklinovitým výbež¬kom.
Mechanickú výplň jaskyne tvorí hlinito-kamenitá, na
začiatku aj kamenitá až balvanitá sutina. Sintrová výplň nebola zistená.
Celková dĺžka jaskyne je 14,5 m, prevýšenie medzi pr¬vým a posledným meračským bodom 9,8 m. Z genetického hľadiska môžeme jaskyňu klasifikovať predovšetkým ako koróznu. Bola vytvorená činnosťou občasných povrchových tokov, ktoré však vzhľadom na blízke andezitové vulka-noklastiká vyvíjali aj eróznu činnosť. Jaskyňa je aktívna aj v súčasnosti, počas väčších dažďov a pri topení snehu od¬vádza povrchové vody do podzemia. O značnom podiele rozpúšťacej činnosti presakujúcich (a prepadajúcich sa) vôd však svedčia nápadné korózne ryhy - vertikálne žliabkovi-té škrapy v blízkosti komína za vstupnou studňou. Jaskyňa je taktiež vytvorená vo waxeneckých vápencoch.

© RuposTel s.r.o.