Frontová jaskyňa

Umelo rozšírený vertikálny otvor s rozmermi 1 x 1,4 m sa nachádza na okraji misovitej krasovej jamy v lesnom po¬raste v centrálnej, silno skrasovatenej časti Drienčanského krasu, južne od Slizkého. Nadmorská výška vchodu je ca 342 m, katastrálne územie obce Slizké.

Na malý otvor priepasti natrafil Juraj Vincel v roku 1939 ale¬bo 1940 tak, že tadiaľto vozil drevo konským poťahom a pod zad¬ným kolesom sa zosypala zem do malého otvoru. Hodením niekoľkých kameňov zistil, že pod dierou je hlbšia priepasť. K otvoru sa vrátil v roku 1944, keď pred Nemcami bolo potrebné ukryť strelivo pre partizánov. Strelivo v jaskyni skladovali tak, že podlhovasté debničky s 25 kg obsahom uviazali na drôtené lano a pustili do priepasti. Konce lán priviazali k blízkym stromom a zamaskovali. Do priepasti však nevošli. Strelivo potom partizá¬ni využili na likvidáciu mostov pri Budikovanoch, Ostranoch a pred Hrušovom (podľa ústneho rozprávania J. Vincela 18. 1. 1981).
J. Vincel malý otvor ukázal rimavskosobotským jaskyniarom 27. 2. 1972. Otvor ešte v ten deň rozšírili a do priepasti sa spustil Jozef Gaál, ktorý objavil a preskúmal celú jaskyňu. Už pri prvom prieskume našiel pod vstupnou studňou viac kusov nábojov a nábojníc a jeden guľometný pás s nábojmi z 2. svetovej vojny. Uložené sú v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
Do priepasti bolo potom zorganizovaných niekoľko akcií, viac--menej však exkurzného charakteru a za účelom sledovania mik¬roklímy jaskyne. Jaskyňu predbežne zamerali 21. 7. 1973 Ľ. Gaál a M. Gaál, 3. 10. 1975 údaje upresnili Ľ. Gaál a K. Mészáros.
7. 1. 1973 sa pracovalo na odkrývaní studne a rozširovaní puklín na konci južnej vetvy, 6. 4. 1974 na rozširovaní vchodu (J. Gaál, M. Gaál, L. Benedek, J. Olvecký, I. Tonhajzer, S. Kováčik).
V roku 1974 jaskyňu zamerali aj Z. a L. Hochmuth. Krátky opis bez mapy jaskyne uverejnil HOCHMUTH (1975: 287). Obšír¬nejší opis s mapou jaskyne publikoval Ľ. GAÁL(1979a: 102-103), ďalšie krátke správy a opisy Ľ. GAÁL (1978b: 125), KÁMEN et al. (1982: 57), Ľ. GAÁL& ŽENIŠ(1986: 35 s chemickou analýzou sin-trov), Nelišerová (in KODÉRA et al. 1989: 1155)aHocHMuTH(1996: 69 s mapou na str. 71).
V jaskyni pod vstupnou studňou R. Pomichal, J. Kliment st, J. Gaál a Ľ. Gaál v dňoch 28. - 30. 7. 1977 vykopali stratigrafic-kú sondu do hĺbky 304 cm. V siedmich vrstvách P. Holec určil nasledovné kosti drobných cicavcov: Clethrionomys glareolus, Talpa sp., Apodemus sp. (najvyššia vrstva \), Apodemus sp., Eri-naceus sp. (2), Apodemus sp. (3), Microtus subterraneus, Clethri¬onomys cf. glareolus, Apodemus sp. (5), Sorex minutus, Clethrionomys glareolus (silne prevláda), Microtus arvalis-agrestis a ľudská stehenná kosť z hĺbky 240 cm (vrstva 6), Microtus arva-lis-agrestis, Arvicola terrestris, Microtus gregalis a Clethrionomys glareolus (naspodnejšia vrstva 7) (HOLEC 1986: 230, Ľ. GAÁL &HOLEC1987: 135-136).
Otvor jaskyne uzatvorili mrežami 15. 8. 1980 Š. Jendrál (Spiš¬ská Nová Ves) a J. Dušek (Ľ. GAÁL 1981: 225).
Vertikálna vstupná studňa s hĺbkou 21 m a s priemerom 1 - 2 m rozdeľuje horizontálne úseky na severozápadnú a južnú vetvu. Severozápadná vetva pozostáva z 9 m dlhej priestrannej chodby s výškou stropu 2 - 4 m, ktorá na konci cez úzky priechod prechádza do 4 x 5 m sály s výškou do 3 m. Na konci sály sú dva komínovité výbežky. Dno sály stúpa v uhle 40°. Nachádza sa tu pekná kvapľová výzdoba.
Južná vetva je kratšia, po 5 metroch ju križuje výrazná puklinovitá chodba. Je sledovateľná len v dĺžke 7 m, na ju¬hovýchodnom konci sa však nachádza studňa, ktorá bola vykopaná do hĺbky 4 m.
Dno severozápadnej vetvy jaskyne pokrývajú hlinité sedimenty, kým v južnej vetve prevláda hlinito-kamenitá až kamenitá výplň. V sonde pod vstupnou studňou je asi 0,8 m vrstva humusovej hliny s úlomkami vápencov, nižšie hnedá, miestami červenohnedá hlina s vápencovými úlom¬kami. V hĺbke 1,32 - 1,65 m sa nachádza hrubozrnná suti¬na s balvanmi priemeru do 30 cm. Pod ním sú prevažne sivé alebo tmavosivé hliny sporadicky s vápencovými úlomka mi a nižšie, v hĺbke 3 m svetlohnedá sprašovitá hlina, ktorá podľa povahy môže reprezentovať už sedimenty najmlad¬šieho pleistocénu (wúrmu).
Sintrová výzdoba je rozšírená v severozápadnej vetve. Vyskytujú sa najmä stalaktity. V sále na konci tejto vetvy sú obzvlášť pôsobivé asi 10 cm dlhé cibuľkovité stalaktity so zhrubnutým stredom (obr. 54, 55). Spolu s hrubšími kó¬nickými stalaktitmi a nátekmi tvoria peknú scenériu. Sta¬lagmity sú zriedkavejšie, malých rozmerov. Na hlinitom naklonenom dne sály sa miestami nachádza aj podlahový sinter. Sintrové kôry a menšie náteky sú rozšírené v celej jaskyni.
Z koróznych tvarov je okrem vstupnej studne a komínov zaujímavé menšie skalné okno v južnej vetve.
Celková dĺžka jaskyne je 60,0 m, prevýšenie 24,5 m. HÍbka studne je 21,5 m, dĺžka horizontálneho úseku 33 m.
Jaskyňa je v súčasnosti vysoko vyplnená sedimentami (sonda pod vstupnou studňou ani v hĺbke 304 cm nedosiahla skalný podklad). Jej súčasne známe priestory sú prevažne korózneho pôvodu s častým výskytom koróznych komínov. Tektonické zlomy mali výraznejší podiel v južnej vetve (ver¬tikálna porucha smeru 310°) a vo vstupnom komíne (verti¬kálna porucha v smere 20°).
Keď však berieme do úvahy charakter niektorých ďal¬ších jaskýň v centrálnej časti Drienčanského krasu (Podba-nište, Pri Holom vrchu), v ktorých sú na vertikálne úseky napojené horizontálne riečne chodby, nemôžeme vylúčiť predpoklad, že Frontová jaskyňa v súčasnosti predstavuje sedimentami vysoko vyplnený fragment pôvodne rozsiah¬lejšej horizontálnej riečnej jaskyne. Svedčí o tom aj jej po¬loha južne od andezitového kopca Vrchhora. V minulosti, zrejme v najstaršom pleistocéne, teda táto jaskyňa začala odvádzať občasné povrchové vody z južných strání Vrchho ry, ktoré sa vo vápencovom prostredí prepadávali do pod¬zemia. Horizontálne chodby boli zrejme vytvorené v mindeli, keď v relatívnom tektonickom pokoji nastalo výrazné horizontálne prúdenie krasových vôd v plytkej frea-tickej zóne.
V súčasnosti vďaka denudačnému ústupu miocénnych
pokryvných sedimentov na južných svahoch kopca Vrchho¬
ra sa povrchové občasné toky prepadávajú do podzemia
v mladých závrtoch asi 700 m SSZ od Frontovej jaskyne,
ale aktívne sú aj lievikovité krasové jamy aj nižšie na sva¬
hu, napr. závrt U Knezievky.
Jaskyňa bola vytvorená v lagunárnej fácii wetterstein-ských vápencov.
Teplota vzduchu jaskyne na konci severozápadnej vet¬vy je 9,5 °C (meraná v dňoch 19. 1, 2. 2., 10. 5., 26. 10. a 22. 11. 1975 ako aj 23. 11. 1986,3.3. 1987 a 8. 8. 1987), resp. 10,0°C(24. 11. 1973a9. 8.1980) a relatívna vlhkosť na tom istom mieste 97 - 98 %.
Z troglobiontnej fauny je významný výskyt Mesoniscus gra«;'gerregistrovanývdňoch22.2. a 26. 11.1998 R. Mlej-nekom, ktorý tu našiel aj ďalšieho troglofilného chrobáka Quedius mesomelinus.
V ostatných rokoch sú sledované aj netopiere. 5. 2.1999
E. Hapl zaregistroval výskyt Rhinolophus hipposideros (15
ex.), Myotis myotis a Plecotus auritus.

Jaskyne Drienčanského Krasu, Ľ.Gaál 03.06.2007 Článok XML Textová verzia Zobrazení: 4378
© RuposTel s.r.o.