Tajná chodba

Nachádza sa na pravom brehu potoka Drienok, na začiatku vápencového úseku s výraznými bralnatými výstupmi v lesnom poraste. Aj otvor jaskyne je pod vápencovým bra¬lom, 26 m od úrovne nivy (merané polygónovým ťahom), v nadmorskej výške ca 315 m. Dva vchody jaskyne s rozmermi 0,9 m (šírka) x 2,7 m (výška) resp. 1,1 x 0,4 m ležia od seba vo vzdialenosti 6 m. Jaskyňa patrí do katastrál¬neho územia obce Rybník.

O predpokladanej stredovekej tajnej chodbe v doline Drienku sa K. Ďurčík dozvedel od rybníckeho farára v roku 1983. Nakoľ¬ko lokalizácia tejto chodby nebola jednoznačná, jaskyniari začali prečesávať vápencový úsek doliny. Už pri začiatku narazili na pred¬metnú lokalitu. Spočiatku vyše 2 m vysoká chodba sa však po niekoľkých metroch znížila až na plazivku. V nádeji, že ide len o lokálnu upchávku, sa na lokalite začalo kopať 26. 6. 1983. V prehĺbení zasedimentovaných chodieb sa pokračovalo aj v dňoch 12. 11. 1983, 15.- 16. 12. 1984, 14. 9. 1985 a23. 11. 1985. Na prácach sa striedavo zúčastňovali K. Ďurčík, Š. Kovács, R. Killner, M. Newman, J. Denko, P. Šimon a A. Weisz.
14. 12. 1985 už bolo zrejmé, že odstránenie sintrom spevne¬ných sedimentov v nízkej zadnej časti je veľmi pracné a zdĺhavé (pravdepodobne nejde o skutočnú tajnú chodbu), preto jaskyniari práce prerušili a lokalitu zamerali. Meračské práce vykonali P. Ženiš, Ľ. Gaál a M. Newman, akcie sa zúčastnili aj L. Benedek, J. Svoreň, J. Gaál, K. Ďurčík, J. Denko, Š. Pászer a Š. Kovács.
Opis ani mapa jaskyne neboli doposiaľ publikované, stručné zmienky sa nachádzajú v prácach Ľ. GAÁL & ŽENIŠ (1986: 36) aHocHMura(1996:63).
Jaskyňa pozostáva z dvoch navzájom spojených cho¬dieb s osobitnými vchodmi. Južnejšie ležiaca chodba je na začiatku 0,7 m úzka, avšak okolo 2 m vysoká, puklinovitá. Po 3 m sa znižuje strop a vyúsťuje do priečne orientovanej, na začiatku 2 m širokej chodby s nízkym stropom. Tu sa nachádza spojenie s druhou chodbou (za severnejšie ležia cim vchodom). V ďalšom pokračovaní sa zúži na 1 m a po troch metroch neprielezne končí v 2 m dlhom puklinovi-tom bočnom výbežku.
Severozápadne ležiaci vchod je nižší (0,4 m), výška stro¬pu však ani v ďalšom pokračovaní chodby nepresiahne 0,7 m. Šírka juhozápadne smerujúcej chodby je 1,5 - 2 m, po 7 m sa však končí zasintrovanými sedimentami až po strop. Chodba je na viacerých miestach spojená s predchádzajúcou úzkymi škárami a spomínaným priechodom.
Dno jaskyne vypĺňa hlina a humusová zemina, miesta¬mi s napadanými balvanmi. Narušený a odchýlený balvan sa nachádza aj pri menšom vchode do jaskyne.
Sintrová výplň je zastúpená dvomi generáciami. Staršiu reprezentujú do 1 cm hrubé, hlinou znečistené odumreté kôry, mladšiu aktívne obličkovité formy s drobnými stalak¬titmi, viazanými na pukliny.
Celková dĺžka jaskyne je 21,2 m, prevýšenie 2,46 m (medzi južným vchodom a meračským bodom č. 4 na kon¬ci puklinovitého výbežku).
Jaskyňa je v súčasnosti značne vyplnená sedimentami. Viditeľné sú prakticky len stropné časti pôvodnej chodby. Podľa horizontálneho charakteru chodby môžeme predpo¬kladať fluviokrasový pôvod jaskyne. Vzhľadom na jej re¬latívnu výšku od nivy sa vytvorila v období tvorby spodnej vysokej terasy (mindel). Vápence v okolí jaskyne súwetter-steinské, lagunárne.
Počas prieskumu 14. 12. 1985 bolo v jaskyni zistených niekoľko exemlárov zimujúcich motýľov Scoliopteryx li-batrix.

© RuposTel s.r.o.