Špaňopoľská jaskyňa

Jaskyňa sa nachádza 40 m od krasového prameňa Pod ska¬lou severozápadne od Španieho Poľa. Umelo rozšírený ot¬vor s rozmermi 0,6 m (šírka) x 1,2 m (výška) je pod výrazným skalným bralom 14 m nad prameňom v nadmorskej výške 298 m (v starších podkladoch je uda¬ná výška 301 m n. m.). Patrí do katastrálneho územia obce Spanie Pole.

Jaskyňu objavili 27. 8. 1978 Ľudovít Gaál a Vladimír Žipčák, ktorí v ten deň pracovali na odkrývaní priestorov v jaskyni Pec (nad Špaňopoľskou jaskyňou). Keď zistili neperspektívnosť loka¬lity Pec, začali kopať v malom otvore pod bralom. Po niekoľko¬hodinovom kopaní odstránili balvan, ktorý sa nachádzal uprostred vchodu v hline a vošli do jaskyne [stručnú správu uvádza Ľ. GAÁL (1979b: 8)].
Jaskyňu zamerali K. Ďurčík, J. Gaál a Ľ. Gaál 29. 9. 1979.
31. 12. 1979 P. Ženiš uskutočnil v jaskyni pomocou U V-lam-py speleoluminiscenčný výskum a v stalaktitoch hornej úrovne zis¬til opálovú mineralizáciu (ŽENIŠ 1980a: 34, 1980b: 4-5, ŽENIŠ & Ľ. GAÁL 1984:56-59).
Na konci veľkej sály sa 10. 8. 1986 J. Denko a P. Šimon po¬kúsili prehĺbením úzkej pukliny odkryť ďalšie pokračovanie, avšak bezvýsledne.
Vchod jaskyne uzatvorili 16. 8. 1980 J. Dušek a Š. Jendrál. Vtedy bol umiestnený aj železný rebrík na hornú úroveň jaskyne.
Podrobný opis jaskyne bol uverejnený v práci ŽENIŠ & Ľ. GAÁL (1984: 56-59). Stručné údaje bez novších informácií sa nachádza¬jú aj v ďalších prácach, ako Ľ. GAÁL & ŽENIŠ (1980: 411), KÁMEN et al. (1982: 58), Ľ. GAÁL & KLIMENT (1982: 40), Ľ. GAÁL & ŽENIŠ (1986:36),Nelišerová(inKoDÉRAetal. 1989: 1256) a HOCHMUTH (1996: 67).
Jaskyňa je horizontálna s dvomi úrovňami. Po prekona¬ní dvoch zníženín stropu za vchodom sa dostaneme do prieč¬ne orientovanej, pomerne priestrannej chodby, ktorá po 5 m vyúsťuje do veľkej sály s maximálnou výškou stropu 11 m. Šírka sály však len o málo presahuje 3 m. Na stenách sa nachádzajú náteky, miestami aj stalaktity. V smernom po¬kračovaní sály (pod západnou stenou) sa nachádzajú dve veľmi úzke a nízke zahlinené krátke priestory.
Z južnej steny sály v trojmetrovej výške vybieha 15 m dlhá chodba, ktorá reprezentuje hornú úroveň jaskyne. Je široká 1 - 2 m, na konci s výbežkami. Výška členitého stro¬pu chodby je od 1 do 2 m. Tu sa nachádza najkrajšia kvap¬ľová výzdoba jaskyne. Chodba končí úplným zasintrovaním úzkeho koncového výbežku.
Dno jaskynných chodieb vypĺňa prevažne hlina, mies¬tami s vápencovými úlomkami. V hlbších častiach (15 -5 cm) sa vyskytujú aj hnedočervené a okrovohnedé zemi¬ny s útržkami, zhlukmi svetlého plastického ílu. Pod nimi sa vyskytujú aj drobné opracované ploché úlomky bridlíc verfénskeho súvrstvia a obliaky andezitov. Vo vzorke hliny vo veľkej sále P. Ženiš (in ŽENIŠ & Ľ. GAÁL 1984: 58) iden¬tifikoval nasledovné ťažké minerály: magnetit, amfiboly, pyroxény, ilmenit, hematit, rútil, pyrit, goethit, apatit, zir-kón, titanit, granáty, turmalín, epidot, limonit, korund-zafír a sľudy. Dokladajú účasť andezitových vulkanoklastík na tvorbe jaskynných sedimentov.
Sintrová výplň je bohato zastúpená. V počiatočných častiach hlavnej chodby sa nachádzajú povlaky mäkkého sintra s hrúbkou do 1 cm, kôry i obličkovité útvary prevaž¬ne svetlých farieb. Vo veľkej sále sú na stenách nátekové kôry s nevýraznými stalaktitmi a sintropádmi. Výzdoba je tu prevažne odumretá, tmavohnedej a okrovožltej farby. Na hornej úrovni sú na podlahe vyvinuté neveľké, kaskádovi-to zoskupené sintrové misy. Steny a strop zdobia svetlé až biele živé stalaktity, ktoré dosahujú maximálnu dĺžku 50 cm, brčka, sintrové náteky, na podlahe aj stalagmity a menšie stĺpy. V stalaktitoch tejto chodby bol zistený opál, ktorý v kalcite vytvára max. 1 mm hrubé, neostro ohraničené vrstvičky, zhluky a šmuhovité útvary. Na naleštených plo¬chách je mliečne zakalený so skleným leskom (ŽENIŠ 1980b). Si02 má pôvod pravdepodobne v zdrojoch pochádzajúcich z nadložných vulkanoklastických hornín.
Celková dĺžka jaskyne je 40,8 m, prevýšenie 8,5 m.
Z genetického hľadiska predpokladáme, že ide o fluviokrasovú jaskyňu, vytvorenú jednak autochtónnymi vodami odvodňujúcimi hladinu krasovej vody a jednak alochtónnymi vodami, ktoré tečúc zo severných svahov Kvetského vrchu sa vo vápenci prepadávali do podzemia a vyvíjali eróznu činnosť zrejme v strednom pleistocéne. Svedčia o tom cudzorodé obliaky v jaskynných sedimen¬toch, pochádzajúcich z vulkanoklastického súboru Kvetské¬ho vrchu, ako aj ťažké minerály. Fluviokrasový pôvod jaskyne podporuje aj horizontálny dvojúrovňový charakter chodieb. Neskorší vývoj priestorov však ovplyvňovali aj korózna činnosť a mechanické zrútenie stropu vo veľkej sále po vertikálnej tektonickej poruche smeru 80°.
Jaskyňa sa stala inaktívnou pri posledných pleistocén-nych zdvihoch, kedy sa podzemný tok „presťahoval" na nižšiu úroveň a vyviera v prameni Pod skalou. Etapovitý charakter zdvihov reprezentujú zachované jaskynné úrov¬ne v jaskyni.
Jaskyňa bola vytvorená v lagunárnych wettersteinských vápencoch. Riasové vrstvičky (stromatolity) sú miestami ukážkovo zachované na navetraných plochách vápenca v okolí jaskyne.
Z fauny R. Mlejnek zistil výskyt troglobionta Meso-niscus graniger a troglofilného chrobáka Catops longulus (24. 7. a 26. 11.1998), ale vyskytujú sa tu aj motýle Scoliop-teryx libatrix a ďalšie trogloxénne druhy.
Jaskyňa je stálym zimoviskom netopierov Rhinolophus hipposideros a Rh. ferrumequinum (UHRIN 1995: 8).
V jaskyni boli zistené aj archeologické nálezy. V roku 1988 pri zasypaní líščích nôr na dne veľkej sály sa zistil výskyt niekoľkých drobných úlomkov keramiky kyjatickej kultúry. Neskoršie sa tu našli dva úlomky hrncovitej nádo¬by a zlomok ucha džbána, ktoré boli podľa vyjadreniaO. Ožd'ániho vyrobené z bielej poltárskej keramiky v 14. -15. storočí.
Pec
Táto malá, „zabudnutá" jaskyňa sa nachádza nad Špa-ňopoľskou jaskyňou vo výške 6 m od vchodu. Malý verti¬kálny otvor 0,5 x 0,8 m sa nachádza v hornej časti brala v lesnom poraste. Nadmorská výška vchodu je ca 304 m. Leží v katastrálnom území obce Spanie Pole.
Jaskyňu ukázal Ľ. Gaálovi Vladimír Žipčák zo Slizkého 27. 8.
1978. Na dne studne začali kopať, po niekoľko hodinách však
podrobnejšie prezreli okolie a s prácou pokračovali v otvore Špa-
ňopoľskej jaskyne, ktorú aj objavili.
Jaskyňu Pec zamerali 28. 10. 1979 J. Gaál, Ľ. Gaál a K. Durčík.
Vzhľadom na to, že sa predpokladalo jej spojenie so Spaňopoľskou jaskyňou, jaskyňu nikto neopísal ani nepublikoval.
Ide o vertikálnu jaskyňu, ktorá sa za malým otvorom rozširuje a rozvetvuje. V hĺbke 6 m, pri dne sa však obe vetvy znovu spájajú do nízkej, 4 m dlhej chodby. Dno je vyplnené kamenitou sutinou, sintrová výplň chýba.
Celková dĺžka jaskyne je 8 m, hĺbka 6 m.
Z genetického hľadiska ide o koróznu jaskynku.

Jaskyne Drienčanského Krasu, Ľ.Gaál 03.06.2007 Článok XML Textová verzia Zobrazení: 4267
© RuposTel s.r.o.