Veľká drienčanská jaskyňa

Nápadný otvor jaskyne s rozmermi 2,6 m (šírka) x 1,6 m (výška) sa nachádza na mierne zarastenom strmom škrapo-vitom až bralnatom svahu ľavého brehu Blhu na juhozá¬padnom svahu Holého vrchu, pod 6 m vysokým šikmým bralom v nadmorskej výške 246 m (KÁMEN 1968 udáva 237 m n. m.). Relatívna výška otvoru od nivy Blhu je 18 m (merané polygónovým ťahom 26. 3. 1977). Leží v katastrál¬nom území obce Drienčany.

Veľká drienčanská jaskyňa patrí k najdlhšie známym jasky-niam Drienčanského krasu. Prvá literárna zmienka o nej pochá¬dza od L. Bartholomaeidesa (BARTHOLOMAEIDES 1808: 342) pod názvom ,jvlagyar Lyuk". Tento údaj je prevzatý aj v monografiách J. Hunfalvyho (HUNFALVY 1867: XXXII) a S. Borovszkého a kol. (BOROVSZKY et al. 1902: 40).
Prvý podrobný speleologický prieskum v nej vykonal J. Bárta v dňoch 11. - 13. 5. 1955, ktorý jaskyňu aj zameral (mapa sa na¬chádza v archíve SMOPaJ Liptovský Mikuláš). Podrobne ju opí¬sal v pasportizačnom liste Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Uvádza v ňom, že z vyhĺbeniny pri ľavej stene jaskyne ľudia v roku 1911 vyberali netopierie guáno. Ďal¬ším zaujímavým údajom je, že miestni obyvatelia si pamätali na výtok jarných vôd z otvoru jaskyne pred prvou svetovou vojnou. Bárta po odkryve humóznej vrstvy na ploche 2 x 2 m narazil na hojné „pilinské" črepy (v súčasnosti sa zaraďujú do kyjatickej kul¬túry, viď FURMÁNEK 1977: 101) a pri báze hnedošedej krupkovitej vrstvy aj na niekoľko črepov bukovohorskej kultúry. V hĺbke ca 150 cm sa našlo aj niekoľko uhlíkov zrejme pleistocénneho veku. Autor však z týchto poznatkov publikoval len veľmi stručné úda¬je (BÁRTA 1963:93).
Jaskyňu vyhľadávali aj zoológovia za účelom výskumu neto¬pierov (VACHOLD 1955).
Jaskyňu v rokoch 1956 a 1966 preskúmali a znovu zamerali S. Kámen, K. Freytág a V. Kámen (KÁMEN 1968: 14-15 pod ná¬zvom Veľká drienčanská jaskyňa č. II - „Pod Koleševkou"). Okrem podrobného opisu publikoval S. Kámen aj mapu jaskyne. O tejto jaskyni sa zmienil aj vo vlastivednom diele J. Bolfíka (BOLFÍK 1971: 18)
Ďalšie zmienky bez novších údajov publikovali DROPPA (1973: 144; s udaním dĺžky 47 m), HOCHMUTH (1975: 285, 1996: 61), Ľ. GAÁL (1978b: 124), Ľ. GAÁL & ŽENIŠ (1986: 33), KÁMEN et al
(1982: 59) a Nelišerová (in KODÉRA et al. 1989: 332). Problemati¬kou ochrany jaskyne sa zaoberali Ľ. GAÁL & KOVÁČIKOVA (1981: 221-222) a Ľ. GAÁL & KLIMENT (1982: 42); o zriadení náučného chodníka v blízkosti jaskyne písal Ľ. GAÁL (1993: 43).
V roku 1981 pred vchodom jaskyne V. Ložek vykopal 2,8 m hlbokú stratigrafickú sondu, výsledky však nie sú známe (krátka zmienka sa nachádza v práci Ľ. GAÁL & PRISTAŠ 1981: 8).
Za otvorom sa cez 5 m dlhú chodbu dostaneme do Veľ¬kej sály s rozmermi 14 x 10 m s výškou stropu s komínom 6 m. Vybiehajú z nej dve vetvy. Tzv. Severná chodba má dĺžku 12 m a maximálnu výšku stropu 1,8 m a od sály je oddelená výrazným skalným výbežkom zo stropu (obr. 27). Druhá je ku koncu mierne stúpajúca Južná chodba s dĺžkou 14 m, s výškou stropu 1 - 2 m. Podľa merania S. Kámena (KÁMEN 1968: 15) táto chodba zasahuje pod dno prepado¬vého závrtu nad jaskyňou. Od dna ju však delí ca 6 m hrubý zával. Pri vzniku závalu, ale aj Južnej chodby a Veľkej sály hrala zrejme podstatnú úlohu šikmá tektonická porucha 214/ 65 (smer sklonu/sklon, t. j. v smere 304 - 124° so sklonom 65° na juhozápad), ktorá prebieha cez spomenuté miesta. V priestoroch jaskyne možno rozoznať aj ďalšie menej vý¬razné zlomy.
Dno jaskyne pokrýva prevažne hlinitá, na okrajoch aj hlinito-kamenitá výplň. Sintrová výzdoba je zastúpená len sporadicky, najmä tenšími sintrovými kôrami alebo slabšie vyvinutými nátekmi. Pozoruhodná je erózna modelácia vchodu a niektoré korózne priehlbiny, výklenky v priestoroch jaskyne.
Nakoľko KÁMEN (1968) neuvádza dĺžku jaskyne, tento údaj sme prevzali od jaskyniarskej skupiny z Rimavskej Soboty - 50,3 m.
Z genetického hľadiska ide o fluviokrasovú jaskyňu. Predstavuje zvyšok pôvodne oveľa dlhšej jaskynnej chod¬by, ktorú vytvorili rozpúšťacou a eróznou činnosťou pod¬zemné krasové vody, odvodňujúce juhozápadné časti Holého vrchu, v období tvorby spodnej vysokej terasy (min-del) koncom starého pleistocénu. Predná, výverová časť jas¬kyne bola odrezaná svahom doliny Blh počas prehĺbenia toku v strednom a mladom pleistocéne. Stopy po eróznej modelácii sú názorne zachované najmä vo vstupnej chodbe jaskyne. V súčasnosti je jaskyňa vysoko vyplnená sedimen-tami (sonda V. Ložeka pred vchodom ani v hĺbke 2,8 m ne dosiahla skalný podklad) a jej východné pokračovanie je uzavreté závalmi. Jaskyňa sa vytvorila vo vrchnej časti sú¬boru sivých, doskovitých reiflinských vápencov, ktoré sa tu nachádzajú v netypickom vývoji.
V zadnej časti Severnej chodby v hĺbke 0 - 5 cm J. Obuch 2. 6. 1995 získal kosti netopierov Miniopterus schreibersii (16 ex.), M. schreibersii juv., Eptesicus nilsso-nii, Barbastella barbastellus, Rhynolophus euryale, Rh. hip-posideros, Myotis myotis, M. blythii, M. blythii juv., M. emarginatus, malých zemných cicavcov Microtus ar-valis, Pitýmys subterraneus, Clethrionomys glareolus, Cro-cidura suaveolens, C. leucodon, Ochotona pusilla, cf. Dicrostonys torquatus, vtákov Turdus menila, Motacilla ci-nerea, Aves sp. juv. ako aj pekne zachovaný hryzák jaskyn¬ného medveďa Ursus spelaeus.
Z troglofilných chrobákov v dňoch 29. 4. 1998 a 24. 7. 1998 R. Mlejnek zistil Bryaxis monstrosetibialis, Quedius mesomelinus a Catops longidus, ako aj troglobiontného kôrovca Mesoniscus graniger.
Jaskyňa patrí k najvýznamnejším zimoviskám netopie¬rov v Drienčanskom krase. Vyskytujú sa tu najmä druhy Rhinolophus hipposideros, Rh. ferrumequinum, Myotis my¬otis, M. nattereri, M. blythii, M. emarginatus, M. bechstei-nii, Eptesicus serotinus, Plecotus auritus, P. austriacus, Miniopterus schreibersii (UHRIN & BENDA 1995, UHRIN et al. 2000).
Veľká drienčanská jaskyňa ako názorný reprezentant naj¬vyššie položenej jaskyne vo vývoji pleistocénnych jaskyn¬ných úrovní v doline Blhu, tiež vzhľadom na jej archeologický, paleontologický a zoologický význam patrí k najcennejším jaskyniam Drienčanského krasu.

Jaskyne Drienčanského Krasu, Ľ.Gaál 03.06.2007 Článok XML Textová verzia Zobrazení: 4423
© RuposTel s.r.o.