Hydrológia a klíma

Územie Drienčanského krasu odvodňujú dva výrazné povrchové toky: Blh zo západnej strany a Drienok zo severovýchodnej strany. Rozvodnica medzi nimi prebieha v línii kót 447,3 (Mosko vrch severovýchodne od Slizkého), 388 (bezmenný kopček na juhu Drienockej pustatiny), 464 (andezite vá vyvýšenina na severnom okraji Kvetského vrchu pri Špaňom Poli) a odtiaľ na juhovýchod andezitovými masívmi. Najvýchodnejšiu časť územia (východne od Španieho Poľa a severne od Chvalovej) odvodňuje Banský potok, ktorý sa vlieva do Západného Turca. Blh je ľavostrannym prítokom Rimavy, zatiaľ čo Drienok vteká do Západného Turca pri Rybníku. Západný Turiec patrí do povodia Slanej.

 

Potok Blh a jeho bočné prítoky

 

Blh (Balog) pramení pod Tŕstím a do Rimavy sa vlieva pri Rimavskej Seči. Sleduje výraznú zlomovú líniu smeru SSZ - J J V. V oblasti Drienčanského krasu prerezal vo vá¬pencoch 5 km dlhú a 40 - 100 m širokú dolinu. Prietok v sledovanom území je okolo 0,44 mVs s maximom v marci a minimom v septembri (HOCHMUTH 1996: 28).

Na ľavej strane doliny Hlavina sa nachádzajú 4 malé puklinovo-krasové pramene, ktoré odvodňujú časť západného svahu vrchu Holubina. Z nich je najvýznamnejší prameň Válovy (pod Jaskyňou v Hlavine) s výdatnosťou 0,5 -1,8 l/s a s teplotou 9,2 - 10,3 °C (Dovina in Ľ. GAÁL et al. 1980, JAĎUĎ 1999). Výdatnosť najsevernejšie ležiaceho pra¬meňa Horná Hlavina v dažďovom období vystúpi na 2,4 l/s s teplotou vody 9,2 °C, ostatné dva pramene Stredná Hla¬vina a Dolná Hlavina sú menšie, s výdatnosťou 0,2 - 1,5 l/s a s teplotami 8,8 - 9,8 °C.Najvýznamnejším krasovým prameňom tejto oblasti je Kadlub najuhozápadnom úpätí masívu Holubina, 1 km východne od Hrušova. Jeho výdatnosť sa pohybuje okolo 1 -3 l/s, avšak bola zistená aj hodnota 7,9 l/s (16. 5. 1980 -DoviNA 1. c.) (tab. 1).Kadlub odvodňuje veľkú časť vrchu Holubina, ale je dotovaný aj alochtónnym povrchovým tokom z prameňa Močidlá 1,5 km severozápadne od Slizkého. Tento malý prameň vyviera v pieskovcoch a bridliciach verfénskeho súvrstvia a po niekoľkých desiatkach metrov sa stratí v náplavoch slepej doliny pred jaskyňou Podbanište. Kvôli využitiu vody pre obec Slizké tu bola postavená aj malá vodáreň. Pretekajúca prebytočná voda však presakuje aj v súčasnosti cez náplavy a objaví sa v jaskyniach Podbanište a Kadlub a nakoniec vyviera vo vyvieračke Kadlub. Spojitosť podzemného toku Podbanišťa s vyvieračkou Kadlub bola dokázaná farbiacou skúškou pomocou azoru-bínu v roku 1973. Podobný menší prameň Strieška sa nachádza v susednej bočnej dolinke slepej doliny. Funguje však len na jar, kedy sa z neho vytekajúca voda taktiež stráca v kvartémych náplavoch doliny. V jaskyni Podbanište je zabudovaný stály prietokomer typu Thompson. Sledovaním prietoku podzemného toku najmä v 90. rokoch sa zistilo, že najnižšia výdatnosťje v mesiacoch december až február (0,2 - 1,0 l/s), najvyššia v marci, apríli, prípadne až v máji (2,5-3,5 l/s, v dňoch 14. 3. 1995 a 11.5. 1995 bola nameraná aj hodnota 11,0 l/s). V letných a jesenných mesiacoch sa pohybuje okolo 0,8 - 2,4 l/s.Západne od Kadlubu na pravom brehu potoka sa na¬chádza ďalší menší prameň Pod Kadlubom, má však veľmi malú výdatnosť.V oblasti Podhája, vo vyšších častiach bočných výbežkov sa taktiež nachádzajú pramene, fungujú však len v období väčších dažďov. Sú viazané na výrazné tektonické poruchy smeru S - J. Stálejší puklinovo-krasový prameň je Pri ústí doliny na ľavom brehu s výdatnosťou okolo 0,5 l/s, ktorý odvodňuje severné svahy Holého vrchu. Tesne pod vulkanoklastikami Holého vrchu, na bazálnych tufoch vyteká malá časť presakujúcich vôd a na povrch sa dostáva vo vrstevnom prameni s veľmi malou výdatnosťou. Podobné stojaté vody, alebo studne sa nachádzajú aj na východnom svahu Holého vrchu.Ďalším malým, avšak významným prameňom je Len-dojána na východnom úpätí Holého vrchu, 1,4 km severne od Budikovian. Odvodňuje východné svahy Holého vrchu s najväčšou pravdepodobnosťou prostredníctvom podzem¬ného toku v Jaskyni pri Holom vrchu. Výdatnosť nebola systematicky sledovaná. V jarnom období z neho občas silne vyviera voda až do výšky 10 cm, potom sa však prietok výrazne znižuje a ku koncu júna v suchšom období môže klesnúť na nulu (odtiaľ pochádza aj názov prameňa). V týchto obdobiach sa znižuje aj prietok podzemného toku v Jaskyni pri Holom vrchu.V nižšej časti doliny sa nachádzajú ďalšie pramene Pod Somárovými hrbmi a s betónovými skružmi s výdatnosťou okolo 2 l/s. Krasového pôvodu je aj prameň Budiko-vany na severnom konci obce, ktorý je využívaný ako pitná voda pre obec. Hanzel (in VASS et al. 1989: 108) uvádza výdatnosť 2,2 - 3,2 l/s s teplotou vody 9,2 - 11 °C.Pomerne stály je prameň Pod studničkou v ostrej zákrute cesty 500 m juhovýchodne od dolného konca obce Slizké. Vyviera spod lavíc miocénnych vápencov budiko-vianskych vrstiev, voda však nesporne pochádza z krasových hornín. Prietok nebol sledovaný. Voda z prameňa má údajne blahodarné účinky na zrakový orgán.Menšie pramene sa nachádzajú aj vo vyššej časti Kamenného jarku, majú však veľmi nízku výdatnosť. Z nich sú najvýraznejšie dva pramene na strednom úseku toku s výdatnosťou 0,2 - 0,8 l/s (JAĎUĎ 1999).3.3. Potok DrienokDrienok pramení južne od Ratkovskej Suchej v pieskovcoch a bridliciach verfénskeho súvrstvia tumaika. Cez krasové územie preteká len na krátkom, 700 m dlhom úseku vo for¬me zaklesnutého oblúka, potom opäť tečie v nekrasových horninách verfénskeho súvrstvia. Plocha povodia je asi 10,15 km2 a priemerný dlhodobý prietok v krasovom úze¬mí (3,8 rkm) je ca 0,045 mVs. Do Západného Turca sa vlieva pri obci Rybník.

 

Pramene v oblasti Drienku

Priamo v doline Drienku je známych 8 menších puklinovo--krasových prameňov. Na ľavej strane potoka, na úpätí vrchu Hrad (oproti ústiu bočnej úžľabiny s Drienockou jaskyňou) sa nachádza tzv. Drienocký malý prameň. Úpra vou lesnej cesty bol zasypaný, dňa 3. 10. 1975 však bol jaskyniarmi z Rimavskej Soboty nameraný prietok 0,44 l/s s teplotou vody 10,2 °C. Druhý prameň s upravenou strieškou sa nachádza na juhovýchodnom úpätí, Pri poľovníckej chate. Výdatnosť nebola sledovaná.Na pravej strane doliny prameň Pod Tajnou chodbou a dva pramene Pod Pavúčou na nive sú krasové a majú výdatnosť okolo 0,5 l/s. Vzhľadom na ich pomerne malúvýdatnosť predpokladáme aj skrytý prestup krasových vôd z vápencového masívu do alúvia potoka. Ďalšie dva pramene sa vytvorili na styku bodvasilašských (verfénskych) bridlíc a nadložných wettersteinských vápencov, sú teda vrstevnými prameňmi. Pretože línia styku (zároveň aj ná-sunová línia vápencov silicika na podložné turnaikum) prebieha v smere V - Z, dolinu Drienku reže v kosom uhle, preto aj pramene vyvierajú vyššie na svahu. V jednom z nich, pri lesnej ceste, nameral JAĎUĎ (1999) prietok 0,12 l/s. Druhý, Na verféne, je taktiež slabý, voda sa spravidla stráca v sutine.Mimo doliny Drienku je najvýznamnejší krasový pra¬meň tejto oblasti s názvom Pod skalou severozápadne od Španieho Poľa. Odvodňuje skrasovatené vápence severo¬západne od Španieho Poľa, ale zrejme aj podstatnú časť vôd, ktoré sa dostanú do krasu priesakom z andezitového masívu Kvetského vrchu. Prameň je sledovaný Hydrometeorologickým ústavom (hydrologické číslo 4-31-02-059-03), podľa ktorého výdatnosť kolíše medzi 0,35 - 25,0 l/s. V období väčších dažďov sa voda v prameni zakalí, výdat¬nosť sa niekoľkonásobne zvyšuje a začínajú sa aktivizovať aj menšie vývery v susedstve prameňa, najmä pod Špaňo-poľskou jaskyňou. Najčastejšie fungujú dva, prípadne aj tri pramene blízko seba. Teplota vody podľa údajov SHMÚ zo dňa 13.6. 1968 je 7,4 °C, ale podľa merania J. Gaálaje vyššia: 9,3 °C (merané dňa 11. 3. 1983), 9,0 °C (12. 10. 1983), 8,5 °C(14. 12.1984), 9,5 °C(21. 6. 1986,2. 8.1989, 3.6. 1994, 11.7. 1997 a 11.7. 1998). Hodnota pH je 7,1, celková mineralizácia 554,87, základné chemické zloženie v mg/l: voľný CO2 29,92, H2S 0,0, Na3 2,8, K* 1,6, Ca^" 126,65, Mg^- 3,16, Fe^- stopy, Mn^" 0,0, Cl" 2,6, SO,^" 9,05, NOj- 2,5, HCO,- 390,5 (Dovina in Ľ. GAÁL et al. 1980).Východne od Španieho Poľa sa nachádza niekoľko malých sutinových alebo puklinovo-sutinových prameňov, z ktorých dva najväčšie, pri kravine, majú výdatnosť 0,69, resp. 0,4 l/s (JAĎUĎ 1999).Najvýchodnejšie ležiacim výverom Drienčanského krasu je prameň v Banskej doline severozápadne od Chvalo-vej. Vytvoril sa na križovaní zlomu smeru SZ - JV (prebiehajúceho pozdĺž Banskej doliny) a S ~ J (pozdĺž Kaštieľovej doliny). Ide pravdepodobne o výstupný barié-rový prameň dotovaný čiastočne aj krasovými vodami z územia východne od Španieho Poľa. Výdatnosť nebola sledovaná.

Krasové jazierka

Zaujímavým hydrologickým javom Drienčanského krasu sú krasové jazierka. Vytvárajú sa na okrajoch krasového povrchu v blízkosti zvetralinového plášťa v okolí andezi-tových vulkanoklastík s podložnými egerskými vápnitými prachovcami. Môžeme ich preto označiť ako okrajové krasové jazierka. V misovitých krasových jamách dochádza k upchatiu korodovaných puklín naplavenými produktami zvetrávania a ílovými minerálmi, čo zapríčiňuje zadržanie zrážkovej vody v krasovej jame. Pomerne najstálejšie sú 4 krasové jazierka (zo 6 závrtov) západne od Drienčan, ktoré spomína už BARTHOLOMAEIDES (1808). Na jar sa v nich pravidelne udržiava voda, v lete sa zmenia na mokrade a znovu sa naplnia pri jesenných dažďoch. V minulosti sa ich snažili odvodniť aj kopanými jarkami, úplná likvidácia jazierok sa však našťastie nepodarila. Biotop pôvodných vodných živočíchov je však značne zmenený v dôsledku preháňania dobytka, ale aj rozorávania pôdy v tesnej blízkosti jazierok. Drienčanské krasové jazierka sú však nap¬riek tomu zaujímavým a vzácnym geomorfologickým i hydrologickým fenoménom, ktorý si zasluhuje väčšiu ochranu i starostlivosť.Podobné okrajové jazierko sa nachádza aj severne od Španieho Poľa (pri hospodárskom dvore). Je čiastočne zarastené vlhkomilnými rastlinnými spoločenstvami, je však taktiež značne atakované poľnohospodárskymi aktivitami.Pri Slizkom sa v súčasnosti krasové jazierka už nevyskytujú. Známe bolo donedávna jazierko v nehlbokom zá vrte východne od Slizkého, pod kopcom Vrchhora, v ktorom náhle miznúca voda stiahla a utopila dieťa zo Slizkého.Miestne ústne informácie sú aj o bývalej existencii kraso¬vého jazierka na Drienockej pustatine východne od Slizkého. Časť tejto oblasti ľudia zo Slizkého ešte donedávna označovali názvom Tóve, ktorý označuj e jazero. Nieje však presne zná¬me, ktoré z nich spomínal BARTHOLOMAEIDES (1808: 74).

Klimatický prehľad

Podľa údajov v Atlase SSR (KONČEK 1980) patrí Drienčan-ský kras do mierne teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota vzduchu podľa údajov z okolitých staníc (Hrachovo, Ratková, Držkovce) za obdobie rokov 1901 - 1950 je 7 - 8,5 °C; vo vegetačnom období (apríl až september), trvajúcom 150- 160 dní, je 12,8 - 15,7 °C. Najteplejší mesiacje júl s priemerom 17-19,7 °C, najchladnejší január s rozpätím -4 až -5 °C. Priemerná ročná amplitúda, t. j. rozpätie teplôt 22,0 - 23,7 °C poukazuje na vysoký stupeň kontinentality územia (KLIMENT 1986: 313).Priemerný ročný úhrn zrážok podľa päťdesiatročných pozorovaní (1901 - 1950) v staniciach Tornaľa a Ratková je 631 - 723 mm. Najdaždivejší mesiac je jún s priemerom 80 - 89 mm. Z porovnania údajov o teplotách a zrážkach vidíme, že zrážkové maximum (v júni) sa nekryje s teplot¬ným maximom (v júli). Dochádza k submediterránnemu ovplyvneniu územia, ktorého výsledkom je aj šírenie teplomilnej vegetácie (KLIMENT 1986: 314). Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 53 - 67.

Ľ.Gaál 03.06.2007 Článok XML Textová verzia Zobrazení: 4499
© RuposTel s.r.o.