Kadlub

Výverové miesto podzemného toku jaskyne Podbanište sa nachádza na juhozápadnom úpätí vrchu Holubina v uzávere ľavostranného prítoku Blhu. Potok vyviera pod zarasteným vápencovým bralom na okraji lesného porastu. Druhý ver¬tikálny vchod jaskyne s rozmermi 0,6 x 0,6 m je na okraji chrbáta brala vo vzdialenosti 20 m od výveru v relatívnej výške 8,7 m. Nadmorská výška výveru je ca 290 m. Leží v katastrálnom území obce Slizké.

Význam vyvieračky Kadlub pre speleológiu naznačil už MA-CHAN (1972: 136). S cieľavedomými odkrývačskými prácami na lokalite sa začalo dňa 19. 8. 1973, keď J. Gaál, Š. Kinka a J. Olvecký prehlbovali koryto potoka. V prehĺbení sa pokračo¬valo v dňoch 2. 9. 1973, 22. 5. 1973, 6. 7. 1978 a 8. 7. 1978 (J. Dušek, Š. Daňko, K. Ďurčík, J. Gaál, Ľ. Gaál, J. Kliment, Z. Kováč a A. Žipčák).
9. 7. 1978 sa podarilo dosiahnuť zníženie hladiny až o 1,8 m oproti stavu v roku 1973, čím sa uvoľnil malý otvor. Cez otvor prešli J. Gaál a K. Ďurčík, ktorí objavili prvých 20 m podzemných chodieb. Zastavil ich ďalší, 2. sifón. Nad sifónom však zistili šik¬mý komín, vedúci na povrch. Po dymovej skúške 25. 3. 1979 za¬čali prekopávať miesto vyústenia komína na povrch, spojenie s ktorým dosiahli po dvojdňovej práci 8. 7. 1979 (T. Bíró, J. Dušek, K. Ďurčík a J. Gaál). V dňoch 25. - 26. 8. 1979 otvor uzatvorili mrežami a do komína inštalovali fixný rebrík. Na ďalších akciách (20. 10 a 27. 10. 1979) sa bezvýsledne pokúsili o prekonanie sifó¬nu.
Počas III. sústredenia jaskyniarov v Drienčanskom krase po¬mocou trhacej techniky (6 odstrelov, 12 kg danubitu) a kompresora bola prerazená 1,5 m hrubá vápencová stena nad sifónom a odkrytý priestor 7 x 5 m. Ďalší postup však uzatváral 3. sifón. Na jeho zdolanie zorganizoval J. Gaál v dňoch 21.-23. 8. 1981 akciu za¬meranú na ďalšie zníženie koryta potoka a odčerpanie vody v 3. sifóne. Do potoka nakládol 32 kg danubitu a po jeho odpálení a vyčistení koryta sa začalo s čerpaním pomocou čerpadla PPS-8. Vodu sa podarilo odčerpať 23. 8. 1981 a zamerať 10-metrový úsek v sifóne; ďalší postup však znemožnil úzky trojuholníkovitý otvor (merali J. Gaál, Ľ. Gaál, Z. Kovács, R. Killner, akcie sa zú¬častnili aj L. Benedek, T. Bíró, J. Dušek, K. Ďurčík a Z. Mélypataky). Dĺžka jaskyne vzrástla na 53,7 m.
O týchto prácach bolo publikovaných viacero správ [Ľ. GAÁL 1979b: 8, J. GAÁL & Ľ. GAÁL 1980: 25, Ľ. GAÁL 1981: 225; podrob¬nejšie ĎURČÍK & BENEDEK (1982: 26-30) aj s publikovanou ma¬pou], charakteristika jaskyne (KÁMEN et al. 1982: 58, J. GAÁL & Ľ. GAÁL 1983: 300) i krátke zmienky (Ľ. GAÁL & ŽENIŠ 1986: 36, ĎURČÍK etal. 1992: 17).
Po niekoľkodňových odkrývačských prácach zorganizoval J. Gaál v dňoch 4. - 6. 7. 1990 ďalší čerpací pokus, v rámci ktoré¬ho S. Kinka čerpadlom PPS-8 znovu odčerpal vodu z 3. sifónu. Zistilo sa, že úzky trojuholníkovitý otvor je trochu viac vymytý, preto sa K. Ďurčík, J. Gaál a Ľ. Gaál 5. 7. 1990 cezeň preplazili a objavili priestrannú sálu v dĺžke ca 16 m, na konci však so 4. sifónom. Ďalší deň bol uskutočnený pokus na zameranie priesto¬ru. K. Ďurčík síce prešiel cez trojuholníkovitý otvor, no pre póruchu čerpadla sa musel vrátiť, čo sa mu pre rýchlo stúpajúcu hladi¬nu vody v úzkom otvore len s ťažkosťami podarilo. Novoobjave¬ný priestor tak zostal nezameraný.
Základné údaje o jaskyni, získané z vyššie citovaných prác, uverejnil aj HOCHMUTH (1996: 66-67).
Jaskyňa je prístupná dvomi vchodmi. Od výveru vedie 19 m dlhá 1 - 2 m široká riečna chodba smerom na sever. Výška jej stropu je 0,8 - 1,4 m, na miestach visiacich skal¬ných prečnielkov len 0,5 m. Spravidla do polovice je vypl¬nená vodou podzemného toku. Na jej konci sa nachádza 2. sifón, vo výške 1 m s umelo prerazeným otvorom 0,5 x 0,5 m. Sem ústi aj 12 m dlhá šikmá vstupná studňa (s prevýšením 9 m) od vertikálneho vchodu. V hornej časti studne (pod vchodom) je 3 m hlboká bočná priehlbeň.
Hneď za 2. sifónom sa otvára priestor s pôdorysnými rozmerali 4 x 5 m, s maximálnou výškou stropu 3 m. Pri¬bližne do polovice je vyplnený vodou. Na stenách sú časté korózne priehlbiny, výčnelky. Pod severnou stenou sa na¬chádza 3. sifón, ktorý pokračuje šikmo klesajúcou, vodou zatopenou chodbou v dĺžke 8 m. V najnižšom bode sa na¬chádza 3,5 m vysoký komín (jeho vrchná časť je zrejme so vzduchovou bublinou) a pod ním úzky trojuholníkový otvor. Za otvorom pokračuje jaskyňa ca 16 m dlhou (nezamera¬nou), prevažne priestrannou sálou s výškou stropu až 4 m. Na dne sú mohutné pieskové valy a kopce. Ďalšie pokračo¬vanie jaskyne je neznáme, ale pod hladinou vody v 4. sifó¬ne sa javil dostatočne veľký priestor pre prechod človeka.
Mechanickú výplň jaskyne tvoria najmä štrky a piesky, miestami pri vchodoch aj hlinito-kamenité sutiny. Sintrová výplň okrem ojedinelých tenších kôr takmer úplne chýba. V sifónoch sa vyskytujú erózne i korózne priehlbiny, vý¬bežky a pod vstupnou studňou aj pekné žliabkovité škrapy na naklonenej vápencovej stene.
Dĺžka zameraných chodieb jaskyne je 53,7 m, jej cel¬ková dĺžka sa odhaduje na 70 m. Prevýšenie medzi horným vchodom a meračským bodom č. 11 v trojuholníkovom otvore 3. sifónu je 10,5 m.
Jaskyňa predstavuje fluviokrasový typ, výverovú jas¬kyňu vytvorenú činnosťou podzemného toku. Vstupná stud¬ňa vznikla koróziou po šikmej tektonickej poruche 245/55 (smer sklonu/sklon). Jaskyňa bola vytvorená vo wetterstein-ských vápencoch, na okraji útesovej fácie.
Výdatnosť podzemného toku sa pohybuje okolo 1 - 3 l/s (3. 10. 1975 bolo nameraných 1,8 l/s). Počas väčších daž¬ďov alebo na jar sa však výdatnosť zvyšuje (16. 5. 1980 nameral V. Dovina 7,9 l/s).

Jaskyne Drienčanského Krasu, Ľ.Gaál 03.06.2007 Článok XML Textová verzia Zobrazení: 4193
© RuposTel s.r.o.