Hodnota a význam jaskýň Drienčanského krasu

Celkový význam jednotlivých jaskýň územia určuje jed¬nak súhrn vedeckých alebo kultúrno-historických hodnôt ich jednotlivých anorganických a organických zložiek a jednak využiteľnosť jaskynných priestorov na vhodné účely (napr. náučné, liečebné). Na území Drienčanského krasu prichádzajú do úvahy nasledovné hodnotné zložky endokrasu:- geologické: výrazné zlomy (Podbanište), skameneli¬ny (riasové vrstvičky v jaskyni Dúbravica), minerály (opál v Spaňopoľskej jaskyni, brushit v Podbaništi)geomorfologické: oválne freatické chodby (Malá drienčanská), meandrové chodby (Podbanište, Pri Holom vrchu), výrazne modelované komíny alebo studne (Podba¬nište, Frontová), žliabkovité alebo jamkovité škrapy (Kadlub, Podbanište, Jaskyňa na pustatine), krútňavové hrnce (Pri Holom vrchu), skalné okná (Frontová, Kosťo vá), bočné pozdĺžne vyhĺbeniny (Podbanište, Drienocká, Pri Holom vrchu), čeriny, valy (Kadlub), zvyšky fluviál-nych sedimentov na stenách (Podbanište), guánové kopy (Podbanište)- hydrologické: stále podzemné toky (Podbanište, Pri Holom vrchu, Kadlub), vyvieračky (Kadlub), občasné po-nory (Pri Ridzoňovcoch), jazerá (Kadlub), sifóny (Kadlub), kaskády (Pri Holom vrchu)- sintrová výplň: náteky a sintropády (Podbanište, Frontová, Drienocká, Špaňopoľská, Dúbravica), záclony (Fron¬tová, Podbanište), heliktity a excentriká (Podbanište), mäkký sinter (Špaňopoľská, Pri ceste, Pri Maruškinom jarku), sintrové hrádze (Pri Holom vrchu), sintrové misy, mik-rokaskády (Špaňopoľská, Podbanište), stalaktity (Podbanište, Frontová, Pri Holom vrchu, Špaňopoľská, Dúbravica, Líščia diera, Drienocká), stalagmity (Podbanište, Frontová, Pri Holom vrchu, Špaňopoľská), výrazné stĺpy (Dúbravica)významná fauna: netopiere (Veľká drienčanská, Pri Maruškinom jarku, Podbanište, Frontová, Drienocká, Špa¬ňopoľská, Chvalovská), vzácne bezstavovce (Veľká drienčanská, Pri Ridzoňovcoch, Pri Maruškinom jarku, Podbanište, Frontová, Drienocká, Špaňopoľská, Puklina, Dúbravica)- fosílne pozostatky zvierat: Malá drienčanská, Veľká drienčanská, Chvalovská- kosti človeka: Frontová, Chvalovská, Malá drienčanská, Kosťová- archeologické nálezy: Malá drienčanská, Veľká drienčanská, Jaskyňa v Hlavine, Špaňopoľská, Chvalovská- historické hodnoty: povesti (Malá drienčanská, Michova chyža, Gorazdova), pamiatky po hľadačoch pokladov a peňazokazcoch (Chvalovská), využitie vo vojnách (Malá drienčanská, Kozia, Frontová, Chvalovská, Cenkavá)Stanoviť aspoň približnú celkovú hodnotu jaskyne môžeme napr. tak, že za každú uvedenú hodnotnú zložku jaskyne pripočítame 1 bod, za každých započatých 50 m dĺžky ďalší bod a tiež aj za náučné využitie (v prípade Malej a Veľkej drienčanskej jaskyne). V záujme väčšej objektivity môžeme za výskyt mimoriadne cennej zložky (výskyt endemických troglobiontov vo viacerých jaskyniach, za mimoriadne cenné archeologické nálezy alebo za výskyt netopierov celoštátneho významu napr. v Chvalovskej jaskyni) pripočítať ďalší bod. Pri rovnakom počte bodov poradie jaskýň sme určili podľa ich dĺžky. Výsledky hodnotenia významnosti jaskýň uvádzame v tab. 8.Pochopiteľne sú to len orientačné ukazovatele, pre stanovenie objektívnejšieho hodnotenia jaskýň by sme potrebovali ďalšie detailné prieskumy. V každom prípade sú však využiteľné pre orientačné posúdenie významu jaskýň a stanovenie ich ochranných podmienok.

 

Tab. 8: Hodnotenie významnosti jaskýň Table 8: Assessment of caves

názov (dĺžka) počet bodovname (length) score

 

Podbanište (1570 m) 50

Jaskyňa pri Holom vrchu (319 m) 15

Frontová jaskyňa (60 m) 13

Chvalovská jaskyňa (110 m) 11

Špaňopoľská jaskyňa (40,8 m) 10

Malá drienčanská jaskyňa (78,9m) 9

Veľká drienčanská jaskyňa (50,3m) 9

Kadlub (53,7 m) 8

Drienocká jaskyňa (45 m) 7

Jaskyňa pri Maruškinom jarku (35, 7) 7

Dúbravica (30,5 m) 6

Jaskyňa pri Ridzoňovcoch (32,3 m) 4

Kosťová jaskyňa (16,2 m) 3

Puklina (9,7 m) 3

Jaskyňa na pustatine (14,5 m) 2

Michova chyža (14 m) 2

Jaskyňa v Hlavine (11,4 m) 2

Liščia diera (10,4 m) 2

Cenkavá jaskyňa (8,5 m) 2

Kozia jaskyňa (8,4 m) 2

Gorazdova jaskyňa (5,5 m) 2

Jaskyňa pri ceste (4,6 m) 2

Tajná chodba (21,2 m) 1

Knapovka (19 m) 1

Nová drienocká jaskyňa (15 m) 1

Posledná diera (14 m) 1

Jaskyňa v Kamennom jarku (13,6 m) 1

Dunivá priepasť (13 m) 1

Pec (8,0 m) 1

Priepasť na Hrade (7,9 m) 1

Psia jama (7,1 m) 1

Pavúčia jaskyňa (6,7 m) 1

Malá plazivka (6,5 m) 1

Lomová jaskyňa (6,2 m) 1

Žipčákova jaskyňa (6,0 m) 1

Mončiná (4,7 m) 1

Skalná rúra (4,3 m) 1

Malá hrušovská jaskyňa (3,8 m) 1

 

Na výskume Drienčanského krasu sa od L. Bartholomaei-desa vystriedalo niekoľko generácií. Živé i neživé zložky prírodného prostredia tejto nevšednej oblasti skúmalo vyše 40 prírodovedcov, zásluhou ktorých sú tu dnes známe via¬ceré vzácne a endemické rastlinné aj živočíšne druhy i spoločenstvá, objasnené sú základné rysy vývoja územia a sú známe aj najhodnotnejšie geologické a geomorfolo-gické fenomény prírodného prostredia.Zvlášť charakteristickú a hodnotnú zložku anorganic¬kej prírody územia tvoria jaskyne. Na ich prieskume sa vystriedalo viac než 70 jaskyniarov, ktorí tu objavili 12 úplne nových jaskýň a zamerali spolu 2645,8 m podzemných cho¬dieb v 38 jaskyniach (priemerne 69,6 m na jednu jaskyňu). Najviac jaskýň bolo zaregistrovaných (29) a zameraných (34) jaskyniarmi z Rimavskej Soboty, ktorí územie Drien¬čanského krasu systematicky skúmali od roku 1972. Bez ich ťažkej, avšak nezištnej a veľmi hodnotnej práce by ne¬bolo možné spracovať ani tento príspevok. Každému, kto sa týchto prác zúčastnil, je potrebné čo najúprimnejšie poďakovať. Vďaka patrí aj všetkým, ktorí im v tejto zásluž¬nej činnosti pomáhali, predovšetkým Ing. Marcelovi Lalkovičovi, CSc, ktorý usmerňoval a viedol skupinu k systematickej dokumentačnej práci (vďaka čomu bolo možné v tejto práci aj prvýkrát rekonštruovať následnosť speleologických činností v jednotlivých jaskyniach Drienčanského krasu), ale aj ďalším jaskyniarom z viacerých spe¬leologických skupín, najmä z Tisovca pod vedením Ing. Svatopluka Kámena, z Miskolca na čele s tragicky zahy-nuvším Károlyom Mészárosom, z Jasova pod vedením Ing. Jozefa Thuróczyho, zo Spišskej Novej Vsi zastúpenej Štefanom Jendrálom a ďalšími, zo Žiliny pod vedením Slavo-míra Chmelu, ďalej Dr. Júliusovi Ščukovi z Rožňavy, Alfonzovi Chovanovi z Liptovského Mikuláša, doc. RNDr. Jozefovi Jakálovi, DrSc, doc. RNDr. Zdenkovi Hochmutho-vi, CSc. a Ing. Jozefovi Hlaváčovi. Ďalej je potrebné poďakovať za pomoc aj obyvateľom obce Slizké, z ktorých najmä Juraj Vincel obetoval svoj voľný čas na odkrývanie pod¬zemných priestorov, ale s rovnakou sympatiou pomáhali aj starosta p. Figuli, Aladár Žipčák, Ján Lác, Ondrej Boroš, bratia Babicovci a ďalší. Vďaka patrí aj starostom ostatných obcí najmä Teplého Vrchu, Chvalovej a Drienčan. Autor vyslovuje vďaku aj Dr. M. Hlušíkovej za preklady latinských textov, Dr. P. Malíkovi za poskytnutie hydrogeologických údajov a Dr. M. Uhrinovi za technické (počítačové) spracovanie materiálu.

© RuposTel s.r.o.