Dúbravica

Umelo rozšírený vertikálny otvor jaskyne s rozmermi 0,8 x 1 m sa nachádza na okraj i misovitej krasovej jamy na pravom svahu doliny, vedúcej od prameňa Pod studničkou na juh. Leží v lesnom poraste neďaleko okraja lesa (140 m od doliny) v nadmorskej výške 318 m v katastrálnom úze¬mí obce Slizké. Relatívna výška otvoru od nivy je 7,4 m (zistené polygónovým ťahom).

Malý otvor jaskyne ukázal 2.7.1980 Ľ. Gaálovi a P. Ženišovi Juraj Vincel. Otvor mierne rozšírili a lokalitu zaradili ako praco¬visko na 3. jaskyniarskom sústredení.
Jaskyňu objavili jaskyniari z Miskolca (Ferenc Pál s P. Ságim, J. Nagyom a M. Némethom) 14. 8. 1980, ktorí rozšírili otvor a prekopali úžinu pod vstupnou studňou. 1. 11. 1980 ju podrobne preskúmali a priestory zamerali J. Gaál a Ľ. Gaál, 29. 11. 1980 spolu s nimi aj K. Ďurčík, T. Bíró a P. Zeniš.
Krátke správy o objave a charaktere jaskyne uverejnili J. GAÁL & Ľ. GAÁL (1980:25), Ľ. GAÁL (1981a: 225,1981b: 4-5 s opisom riasových stromatolitov), Ľ. GAÁL & KLIMENT (1982: 42 o ochrane lokality), KÁMEN etal.( 1982: 58) a Ľ. GAÁL & ZENIŠ (1986: 36). Podrobný opis aj s mapou jaskyne publikovali ZENIŠ & Ľ. GAÁL (1984: 59-63). Krátky opis bez novších poznatkov uvádza tiež HOCHMUTH (1996: 69). Všetci autori použili názov Pole dúbravíc, ktorý vznikol z miestneho nárečia s významom „vedľa dúbravíc" (polä dúbravíc). Z jazykovedného hľadiska bol štandardizovaný súčasne použitý názov.
Otvor jaskyne bol ohradený dreveným plotom v roku 1997.
Jaskyňa je prístupná 7 m hlbokou, nadol mierne sa zu¬žujúcou vertikálnou studňou. Jej dno šikmo klesá do malé¬ho priestoru s rozmermi 2 x 2,5 m s výškou stropu do 1,3 m. Tu sa objavujú prvé stalaktity. Dno však stále klesá a smerom na severozápad sa cez 3 m dlhú, 1 m širokú, nízku, prudko klesajúcu chodbu dostaneme do spodnej priestrannej sály s bohatou kvapľovou výzdobou. Sála má pôdorysné roz¬mery 8 x 4 m s výškou stropu až 5,6 m. Na jej severozá¬padnom okraji sa nachádzajú krátke, 1 - 1,5 m dlhé výbežky. V západnejšie ležiacom výbežku sa počas zvýšenia hladi¬ny krasovej vody objavuje voda vo forme studničky. Pri zvýšenej hladine krasovej vody však voda zaleje celé dno sály.
Na severovýchodnej stene sály sa unikátne prejavujú tenké vrstvičky siných rias, stromatolity, ktoré sú vyvetra¬né z vápencovej steny a sú zvýraznené aj jemnými povlak¬mi bahna. Sú uložené v uhle 15 - 20°. Riasové vrstvičky so sinými riasami a s druhom Thaumatoporella parvovesicu-lifera Raineri problematickej taxonomickej príslušnosti sa výrazne prejavujú aj v mikroskopickom obraze horniny.
Dno jaskyne vypĺňa prevažne hnedá, prípadne červe-nohnedá hlina, miestami, na okrajoch stien s úlomkami vá¬pencov. V najnižšej časti jaskyne sa vyskytujú aj okrovohnedé slabopiesčité sedimenty. Boli z nich získané nasledovné ťažké minerály: magnetit, amfiboly, limonit, il-menit, menej epidot, granáty, turmalín, limonitizovaný py¬rit, pyroxény, hematit, monazit, rútil, zirkón, beta-kremeň, ojedinelé anatas (ŽENIŠ & Ľ. GAÁL 1984: 62).
Sintrová výzdoba je zastúpená najmä stalaktitmi na stro¬pe v spodnej sále, kde dosahujú dĺžku 40 - 60 cm, ojedine¬lé až 94 cm. Tenké brčka sú dlhé 5 - 15 cm. Na začiatku spodnej sály sa vyskytuje päť stalagmitov s menšími roz¬merali. Nachádza sa tu však 9 stĺpov, z ktorých najväčší (aj v Drienčanskom krase) dosahuje výšku 3,5 m a hrúbku 0,8 m. Náteky sú prevažne rozšírené na južnej a juhozápadnej stene spodnej sály. Nachádzajú satú aj malé, sčasti aj korodované záclony. V hornej sále sa vyskytujú obličkovité náteky, pod ktorými je biely mäkký sinter s vysokým obsahom vody. Na základe rtg difrakčnej analý¬zy zodpovedá kalcitu.
Celková dĺžka meračských ťahov v jaskyni je 30,5 m, prevýšenie je 19,1 m.
Jaskyňa predstavuje korózny genetický typ, vytvorený pravdepodobne v strednom pleistocéne (vzhľadom na jej relatívne nižšiu polohu asi 25 m pod poriečnou rovnou, pre¬javujúcou sa veľkými závrtmi v okolí Frontovej jaskyne). Vo formovaní jaskynných priestorov však pravdepodobne určitú úlohu zohrali aj občasné povrchové vody, ktoré v minulosti mohla táto jaskyňa odvádzať do podzemia. Svedčí o tom pomerne veľký podiel ťažkých minerálov v jaskynnom sedimente, charakteristických pre andezity.
V podzemných priestoroch sú dobre rozoznateľné tektonické poruchy vo vstupnej studni smeru 170° alebo v spodnej sále, ktorá sa vytvorila na mieste kríženia troch tektonických porúch: dislokácie smeru 110° so sklonom 70° na SSV a približne vertikálnych zlomov smeru 155° a 95°.Zapríčinili mechanické opadávanie horniny a tým aj výraz né rozšírenie sály. Teplota vzduchu v spodnej sále jaskyne je 9,5 °C (me¬raná 29. 11. 1980, na povrchu 2 °C) a 9,2 °C( 16. 6. 1995, na povrchu 23 °C).
V jaskyni boli v dňoch 1. 11. 1980 a 29. 11. 1980 zistené nasledovné druhy fauny: Mesoniscus graniger, Polyzonium germanicum, Scoliopteryx libatrix, chvostoskoky, komáre (POMICHAL 1982: 16-20). Pozorovaný bol tiež výskyt niekoľkých exemplárov netopiera Rhinolophus hipposideros (UHRIN 1995: 8).

Jaskyne Drienčanského Krasu, Ľ.Gaál 03.06.2007 Článok XML Textová verzia Zobrazení: 4228
© RuposTel s.r.o.