Jaskyňa v Hlavine

Nachádza sa v strednej časti doliny Hlavina na zalesnenej západnej stráni Holubiny asi 50 m severne od prameňa Válovy v relatívnej výške 14 m nad nivou. Nadmorská výš¬ka vchodu (podľa mapy 1 : 10 000) je 284 m. Patrí do kata¬strálneho územia obce Hrušovo. Strmo klesajúci otvor sa nachádza pod 2,5 m vysokou vápencovou stenou.

O jaskyni miestni obyvatelia vedeli zrejme už oddávna. Jas-kyniarov z Rimavskej Soboty na otvor upozornil Jozef Ridzoň z Hrušova v roku 1974, jaskyňa však bola preskúmaná až v rámci 3. jaskyniarskeho sústredenia dňa 16. 8. 1980. Pracovalo tu 5 maďarských speleológov z Miskolca pod vedením Belu Jakubcso. Vyčistili okolie otvoru a zadné časti jaskyne od nánosov hliny a humusu. V strednom priestore našli archeologické nálezy, ktoré I. Kovács (Gemerské múzeum Rimavská Sobota) určil nasledov¬ne: 4 črepiny sú stredoveké (14.-15. storočie), 3 črepiny sú z doby bronzovej a 1 črepina s dvomi plastickými výčnelkami z eneolitu, kultúry kanelovanej keramiky. Okrem poslednej črepiny, ktorá je v Gemerskom múzeu (inv. č. A 332/80), sú nálezy uložené v SMOPaJ v Liptovskom Mikuláši.
Zamerali ju K. Kováčikova, J. Gaál a Ľ. Gaál dňa 31. 10. 1980. Ako prvý sa o nej zmienil Ľ. GAÁL (1979a: 97) pod názvom Jas¬kyňa č. 5, opis základných údajov bol uverejnený v práci KÁMEN etal. (1982: 58). Ďalšie krátke zmienky uverejnili Ľ. GAÁL (198 la), Ľ. GAÁL & ŽENIS (1986: 33) a HOCHMUTH (1996: 61). Mapa nebo¬la publikovaná.
Strmo klesajúcim otvorom sa dostaneme do podzemné¬ho priestoru s mierne klesajúcim dnom. Hneď za vchodom znej smerom na juhovýchod vybieha takmer úplne zasy¬paná krátka vetva. Jaskyňa je najpriestrannejšia v strednej časti so šírkou 2 m a s výškou stropu 0,8 - 1 m. Smerom na juh sa rozvetvuje, ale obe vetvy sa po 1-1,5 mneprielezne zužujú. Dno vypĺňa prevažne sypká, nesúdržná zemina s organickými zvyškami. Sintrová výplň je zastúpená oje¬dinelými drobnými hráškovitými útvarmi v zadnej časti. Celková dĺžka jaskyne je 11,4 m, prevýšenie 3,3 m. S jaskyňou pravdepodobne geneticky súvisí aj malý otvor, ktorý sa nachádza ca 10 m južnejšie v tej istej výške.
Jaskyňa sa vytvorila pravdepodobne koróziou v tmavosivých, nezreteľné lavicovitých reiílinských vápen¬coch. Podľa klesajúceho profilu jaskyne sa domnievame, že ide o výverovú jaskyňu, vytvorenú miešanou koróziou vystupujúcich krasových vôd v období zrejme stredného pleistocénu.
Z rozpustenej vzorky RS-157 z brala nad vchodom bola získaná konodontová mikrofauna Metapolygnathus mostle-ri, Gladigondolella tethydis, Gondolella sp., Enantiognathus petraeviridis, Prioniodina (Cypridodelia) venusta, IDidy-modella alternata, sklerity holotúrií, spikuly húb a rybie zuby. Mikrofácia vápenca je fílamentový biopelmikrit spo¬radicky s globochetami a s Gemeridella minutá (Ľ. GAÁL 1982a: 34).

Ľ.Gaál 03.06.2007 Článok XML Textová verzia Zobrazení: 4341
© RuposTel s.r.o.