Jaskyňa pri Ridzoňovcoch

Predstavuje ponorovú jaskyňu občasných tokov na západ¬nom svahu Holého vrchu. Otvor s rozmermi 0,6 x 1,2 m (šírka x výška) je medzi skalami a sutinami na dne 6 m hl¬bokej asymetrickej krasovej jamy, ktorá je konečným bo¬dom 250 m dlhého koryta charakteru poloslepej doliny. Skutočný otvor jaskyne je väčší, no jeho prevažná časť je zasypaná. Charakter otvoru medzi skalami sa často mení vzhľadom na prívaly vôd v koryte občasného toku. Koryto je síce značnú časť roka suché, ale počas väčších dažďov alebo pri topení snehu ním preteká veľké množstvo vody. Túto vodu využil aj majiteľ pozemku Ridzoň a pomocou čerpadlaju vyťahoval (KÁMEN 1968: 11). Zvyšky základov stavieb sú nad jaskyňou badateľné aj teraz. Nadmorská výš¬ka otvoru je ca 335 m, katastrálne územie obce Drienčany. Prvá zmienka o „ponore v jarku pri Rydzoňovcoch" pochá¬dza od Bártu (BÁRTA 1963: 96). Závrt preskúmal a opisal aj KÁ¬MEN (1968: 11), jaskyňa mu však nebola známa (otvor v tej dobe musel byť zavalený). Malý otvor odstránením balvanov rozšírili, jaskyňu preskúmali a zamerali dňa 14. 2. 1976 J. Gaál, Ľ. Gaál a J. Dušek. Pri prieskume tu našli aj delovú nábojnicu. Prvý opis jaskyne s mapou pochádza od Ľ. Gaála (Ľ. GAÁL 1979a: 99-100), ďalšie zmienky bez novších údajov publikovali KÁMEN et al. (1982 58), Ľ. GAÁL & ŽENIŠ (1986: 33) (s nesprávnou dĺžkou 35,7 m), Nelišerová (in KODÉRA et al. 1989: 332) a HOCHMUTH (1996: 67) (taktiež s nesprávnou dĺžkou).

Jaskyňu tvorí jediná, mierne klesajúca podzemná chod¬ba s dĺžkou 30 m. Na začiatku je široká až 4 m s výškou stropu do 1,8 m, potom sa však zužuje na 0,5 - 1 m a na obdobné rozmery sa znižuje aj strop. V strednej časti jas¬kyne sa po oboch stranách chodby nachádzajú studňovité prepadliská do hĺbky 2 - 3 m, ktoré slúžia na odvádzanie prívalových vôd.
Výplň dna je prevažne hlinitá, v prvej tretine hlinito--kamenitá až kamenitá a vo vchodovej časti balvanitá. Jas¬kyňa je vcelku vysoko vyplnená sedimentami, ktoré v jej zadnej časti siahajú až po strop. Sintrová výplň je menej zastúpená, v strednej a zadnej časti sa na strope nachádza niekoľko drobných stalaktitov a na stenách krátke odumre¬té náteky.
Celková dĺžka jaskyne je 32,3 m, prevýšenie medzi pr¬vým a posledným meračským bodom (0 a 7) je 4,9 m.
Z genetického hľadiska je jaskyňa fluviokrasového pô¬vodu, vytvorená občasnými tokmi, ktoré tiekli zo západnej strany Holého vrchu (tvoreného andezitovými vulkanoklas-tikami) a v prostredí vápencov sa prepadávali do podzemia. Svedčia o tom aj hojné andezitové úlomky v jaskynných sedimentoch.
V jaskyni sa zdržiava niekoľko exemplárov Rhinolophus hipposideros (pozorované 26. 6.1982-HoRÁčEKetal. 1995 a 23. 2. 1995-UHRIN 1995).

Ľ.Gaál 03.06.2007 Článok XML Textová verzia Zobrazení: 4459
© RuposTel s.r.o.