Cenkavá jaskyňa

Táto malá jaskynka sa nachádza na pravej strane doliny tiah¬núcej sa od prameňa Pod studničkou smerom na juh. Verti¬kálny otvor s rozmermi 0,8 x 0,9 m sa nachádza v malom prepadlisku 2,5 x 3 m v lesnom poraste 25 m od okraja lesa (oproti močiaru). Nadmorská výška vchodu je ca 323 m (podľa mapy 1:10 000), katastrálne územie obce Slizké.

Podľa ústneho oznámenia Juraja Vincela zo Slizkého sa otvor jaskyne odkryl prepadnutím zeminy v roku 1937. Vznikla menšia jama s otvorom 0,5 m. Neskôr sa otvor rozšíril a v hĺbke asi 2 m sa objavila voda. V roku 1963 do jaskyne spadla krava a miestni obyvatelia ju následne zahádzali drevom a konármi.
V takom stave, aj s kostrou kravy sa nachádzala jaskyňa priprvom prieskume 15. 8. 1980. Počas 3. sústredenia jaskyniarov juvyčistila a preskúmala skupina jaskyniarov z Miskolca pod vedením Tamása Pálfalviho. Našli tu nemeckú vojenskú prilbu, prestrelenú na dvoch miestach a ružovito rozštiepenú časť nábojasovietskeho raketometu (kaťuše) s dĺžkou 36,5 cm (obr. 59).
Jaskyňu zamerali J. Gaál, Ľ. Gaál a K. Kováčikova 31. 10. 1980 v dĺžke 8,5 m.
Krátky opis jaskyne uvádzajú KÁMEN et al. (1982: 57), zmien¬ky o nej sú v práci Ľ. GAÁL & ZENIŠ (1986: 36) a v správach z 3. sústredenia (J. GAÁL & Ľ. GAÁL 1980: 25, Ľ. GAÁL 1981a: 225). Mapa jaskyne však nebola uverejnená.
Jaskynná chodba so šírkou 0,5 až 1,5 m prudko klesá v uhle 65° do hĺbky 5 m. Približne v polovici z nej vybieha puklinovitá dutina s chudobnou sintrovou výzdobou. Ku koncu sa zužuje a neprielezne končí zasintrovanou úžinou.
Mechanická výplň je slabo zastúpená. Na dne sa nachá¬dza hlinito-kamenitá sutina s organickými zvyškami. V bočnom puklinovitom výbežku je 20 - 30 cm široká du¬tina vyplnená stmelenou pôdou typu terra rossa so zvetra-lými úlomkami andezitu, zriedkavejšie aj s opracovanými obliakmi kremeňa.
Sintrová výplň je zastúpená skorodovanými stalaktit¬mi, nátekmi a zárodkami stalagmitov na konci a v bočnom výbežku.
Dĺžka meračského ťahu v jaskyni je 8,5 m, prevýšenie 4,25 m.
Z genetického hľadiska je jaskyňa korózneho typu, vy¬vinutá na tektonických poruchách, z ktorých najvýraznej¬šia prebieha v smere 298°. Vzhľadom na jej polohu v spodnej časti mladej kvartérnej doliny môžeme jej vek odhadnúť na stredný až mladší pleistocén. Slúžila zrejme na lokálne odvádzanie povrchových vôd v doline potoka a pri posledných nevýrazných pleistocénnych výzdvihoch sa stala inaktívnou.
Jaskyňa vznikla v lagunárnej fácii wettersteinských vápencov.

Jaskyne Drienčanského Krasu, Ľ.Gaál 03.06.2007 Článok XML Textová verzia Zobrazení: 4321
© RuposTel s.r.o.