Puklina

Jaskyňa leží v oblasti krasového prameňa Pod skalou severozápadne od Španieho Poľa. Nápadný trojuholníkovitý otvor s rozmermi 1,1m (šírka) x 1,7 m (výška) je pod vý¬raznými vápencovými bralami 50 m západne od prameňa Pod skalou v nadmorskej výške ca 305 m. Patrí do katast¬rálneho územia obce Spanie Pole.

Otvor jaskyne bol miestnym obyvateľom známy oddávna. Domnievame sa, že ide o jaskyňu, ktorú zoológ E. BOKOR (1922: 132) vo svojej práci nazýva ,Jspánmezôi-bar!ang", pretože Spa ňopoľská jaskyňa v tej dobe nemohla byť známa (bola objavená až v roku 1978) a jaskyňa Michova chyža nieje vhodná pre výskyt troglobiontných živočíchov. Puklina má pomerne nápadný otvor, ktorý už v tom čase mohol priťahovať prírodovedcov.
Jaskyňu zamerali J. Gaál, Ľ. Gaál, P. Zeniš a T. Bíró 28. 10. 1979. O ďalší postup na konci jaskyne sa pokúsili kopaním K. Ďurčík, P. Šimon a J. Denko 18. 5. 1986.
Stručný opis jaskyne bez uverejnenia mapy podali KÁMEN et al. (1982: 58) a Ľ. GAÁL & ŽENIŠ (1986: 36).
Jaskyňu tvorí 0,5 - 1,2 m široká a asi 2 m vysoká pukli-novitá chodba s dĺžkou 10 m. Na konci sa rozvetvuje a končí závalom. Za vchodom sa mierne zužuje, ale až po rozvet-venie je pohodlne prístupná (okrem zníženia stropu balvan¬mi pri konci). Ľavá časť vetvy na konci jaskyne je veľmi úzka, takmer neprielezná; pravá časť je dostupnejšia, po 2 m je však taktiež zavalená.
Dno je rovné, vyplnené hlinito-kamenitou sutinou. Sin-trová výplň chýba. V jaskyni je pomerne silný prievan, spô¬sobený prúdením vzduchu v silne porušenej, rozpukanej hornine.
Zameraná dĺžka jaskyne je 9,7 m.
Z genetického hľadiska ide o rozsadlinovú jaskyňu. Bola vytvorená mechanickým poklesom (blokovým zosuvom) mohutného vápencového bloku na okraji vápencového masívu. Opretím posunutého bloku o pevnú časť skaly sa vytvorila voľná dutina -jaskyňa. V neskoršom procese však boli steny dutiny mierne rozšírené aj koróziou presakujú¬cich agresívnych vôd, obohatených o oxid uhličitý. Zosu¬nutie bloku, teda aj jaskyňa sa vytvorila po rýchlom erózno-denudačnom prehĺbení doliny, jej vek je teda mla¬dý, možno holocénny. Materskou horninou sú wetterstein-ské lagunáme vápence.
V dňoch 24. 7. a 25. 11. 1998 R. Mlejnek v jaskyni zis¬til výskyt Mesoniscus graniger.

© RuposTel s.r.o.