Drienocká jaskyňa

Nachádza sa vo výmoľovom bočnom žľabe (prudko klesa¬júcej suchej doline) na pravej strane potoka Drienok, opro¬ti Hradu na Drienku, približne v strednej časti žľabu. Relatívna výška vchodu od nivy potoka je ca 35 m, nad¬morská výška ca 315 m. Otvor s rozmermi 0,8 x 0,8 m je v lesnom poraste na ľavej strane žľabu. Katastrálnym úze¬mím je obec Rybník.

Patrí k dávnejšie známym jaskyniam Drienčanského krasu. Nepochybne na túto jaskyňu myslel L. BARTHOLOMAEIDES (1808: 721) pri opise chotára obce Rybník. Jaskyňu považoval za potrebné preskúmať („idem montes cavernosi sunt, etsi specus has ex-plorare hactenus nomini dátum fueriŕ). A. Vende (in BOROVSZKY et al. 1902: 97) sa zmieňuje o „zanedbanej kvapľovej jaskyni" pri Slizkom. Napriek tomu, že jaskyňa patrí do rybníckeho chotára, leží bližšie k obci Slizké, čo bolo dôvodom použitia názvu „&e-lestei-baiiang" E. Bokorom (BOKOR 1922: 132), ktorý v nej 24. 7. 1919 vykonal biospeleologický prieskum.
Jaskyňu preskúmal 5. 6. 1955 aj BÁRTA (1963: 93), podrobnej¬šie ju však neopísal.
Faunu jaskyne skúmal neskoršie aj PACLT (1957: 269-275), ktorý tu zistil dva troglofilné chvostoskoky Hetemmunis nitidus a Lepidocyrtus curvicollis. O jaskyni sa zmienil aj S. Kámen (in BOLFÍK 1971: 148).
Prvý speleologický opis jaskyne pochádza od Z. Hochmutha (HOCHMUTH 1975: 285), ktorý ju 3. 8. 1974 spolu s P. Patekom a P. Zanvitom preskúmal a zameral. Mapu však publikoval oveľa neskôr (HOCHMUTH 1996: 71).
Ďalšie krátke opisy príp. zmienky uvádzajú Ľ. GAÁL (1978b: 125, 1979a: 105 s údajom o dĺžke 44 m), KÁMEN et al. (1982: 58), Ľ. GAÁL & ŽENIŠ (1986: 35) aNelišerová (in KODÉRA et al. 1989: 1095). Všetci novší autori používali názov Jaskyňa v Drienku, prípadne Jaskyňa na Drienku. Jej názov bol štandardizovaný v podobe Drienocká jaskyňa.
Jaskyňa od vchodu vedie úzkou, 0,4 - 1 m vysokou chodbou s mierne klesajúcim dnom. Po piatich metroch sa náhle stáča na juhovýchod, po 1 m hlbokom skalnom stup¬ni sa zvyšuje aj strop na 2 m. Dno 1,2 - 1,8 m širokej chod¬by s ukážkovo zachovanými stopami bočnej erózie stále klesá a 3 m hlbokým ďalším skalným stupňom ústi do prieč ne orientovanej, asi 1 m širokej, avšak 4 - 5 m vysokej chod¬by. Erózne stopy v meandrovitom inaktívnom riečišti a na bočných stenách sú zachované aj tu. Nachádzajú sa aj mies¬tami silne poškodené stalaktity a náteky. Na konci chodby je 6 m vysoký zával, za ktorým po 6 m jaskyňa končí prud¬ko klesajúcim dnom v sutinovom kuželi.
Dno jaskyne pokrýva prevažne hlinito-kamenitá sutina, ktorá na eróznych okrajoch sčasti aj chýba. V mieste záva¬lu na konci jaskyne sú aj balvanité sutiny. Sintrová výzdo¬ba je značne poškodená, prevažne odumretá. Pozostáva najmä z nátekov a do 25 cm dlhých stalaktitov najmä v dolnej eróznej chodbe. Mladšie stalagmity sa nachádzajú na závale na konci chodby.
DÍžka jaskyne podľa merania Z. Hochmutha z roku 1974 je 45 m, prevýšenie 12,8 m.
Vznik jaskyne fluviokrasovou cestou je nesporný. Sved¬čia o tom dobre zachované erózne tvary bočných korýt a meandrovitých riečnych foriem. Vo vytvorení chodieb hrali podstatnú úlohu aj tektonické zlomy, z ktorých zvlášť výrazne sa prejavuje subvertikálna porucha prebiehajúca v smere 30° - 210° so sklonom 80° na SZ v dolnej hlavnej chodbe, ktorá zapríčinila aj zával na jej konci.
Je ďalšou jaskyňou na výraznej úrovni, prejavujúcej sa v nadmorskej výške 310 - 315 m v doline Drienku, ktorá je porovnateľná so spodnou vysokou (mindelskou) terasou [HOCHMUTH (1996: 63) predpokladá vek porovnateľný so vznikom vrchnej strednej terasy]. Predné časti pôvodnej jaskyne boli odrezané ústupom svahu. Úseky za vchodom sú dnes vysoko vyplnené sedimentami, ktoré sa do jaskyne dostali cez súčasný otvor.
Jaskyňa sa vytvorila v lagunárnych wettersteinských vápencoch.
V dňoch 21. 2 a 24. 11. 1998 pozoroval R. Mlejnekv jaskyni výskyt troglobionta Mesoniscus graniger. Sledované boli aj netopiere, z ktorých boli zistené druhy Rhinolophus hipposideros (30. 11. 1994 bolo pozorovaných až 26 exemplárov - UIIRIN 1995: 8), ďalej Myotis inyotis, M. emarginatus a Barbastella barbastellus.

Jaskyne Drienčanského Krasu, Ľ.Gaál 03.06.2007 Článok XML Textová verzia Zobrazení: 4237
© RuposTel s.r.o.