Jaskyne

Opis jaskýň

Osobitne cennými dokladmi vývoja predmetného územia v najmladších geologických dobách sú jaskyne a priepasti, z ktorých bolo na území Drienčanského krasu preskúmaných a zdokumentovaných 38. Hustota jaskýň je teda 2 (presnejšie 2,37) jaskyne na každý km2. Prevažná väčšina jaskýň je vyvinutá vo wettersteinských vápencoch (28), menej v reiflinských (6) a waxeneckých (4) vápencoch. Z genetického hľadiska silne prevládajú fluviokrasové, prí¬padne korózno-fluviokrasové jaskyne, menej často sú zastúpené jaskyne pozostávajúce z koróznych priestorov. Ojedinelý je výskyt korózno-rozsadlinovej jaskyne (Puklina) alebo jaskýň s účinkami kryogénneho zvetrávania. Tektonická predispozícia horniny však hrala väčšiu či menšiu úlohu takmer v každom prípade. Niektoré úseky boli rozšírené aj rútením. Z prírodovedeckého i náučného hľadiska sú zvlášť zaujímavé fluviokrasové jaskyne, ktoré boli formované alochtónnymi alebo kvázialochtónnymi tokmi, unášajúcimi so sebou tvrdšie úlomky z vyššie položených nekrasových hornín. Z morfologického hľadiska prevládajú horizontálne jaskyne, vyskytujú sa však aj horizontálno-vertikálne alebo vertikálno-horizontálne jaskyne, menej vertikálne jaskyne.

Preskúmané jaskyne uvádzame kvôli prehľadnosti a prípadnej vzájomnej nadväznosti od západu na východ a od severu na juh, teda nie v poradí ich objavenia. Preto neuvádzame ani ich číselné označenie, zaužívané v starších publikáciách. Ich lokalizácia je zrejmá z mapovej prílohy, preto sa obmedzíme len na krátky opis okolia. Pri ich gene¬tickej klasifikácii sme postupovali podľa nového genetického členenia jaskýň v zmysle Bellu (BELLA 1994). Pri opise jaskýň sme sa sústredili najmä na ich hodnotné zložky a konkrétne údaje. Preto vymenúvame aj získané archeologické a paleontologické nálezy, ako aj zoologické údaje. Z hľadiska ochrany však neuvádzame výskyty endemické ho chrobáka Duvalius goemoeriensis z niektorých jaskýň. Pokiaľ uvádzame údaje bez citácie, pochádzajú jednak z výsledkov dvadsaťosemročného výskumu speleológov z Rimavskej Soboty (uvedené sú v technických denníkoch a správach v archíve Jaskyniarskeho klubu SMOPaJ Rimavská Sobota ako aj v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši) a jednak z novších zistení v rámci projektu „Geoekodiverzita Drienčanského krasu". Takmer všetky citované údaje sa nachádzajú v publikovaných prácach, preto sme zámerne nechceli zaťažovať čitateľa citovaním ťažko prístupných rukopisných správ.

Ľ.Gaál 03.06.2007 Článok XML Textová verzia Zobrazení: 4685
© RuposTel s.r.o.