Chvalovská jaskyňa

Patrí medzi najstaršie známe a najhodnotnejšie jaskyne Drienčanského krasu. Nachádza sa v malom vápencovom ostrovčeku v najvýchodnejšom cípe krasového územia, medzi dvomi ľavostrannými bočnými dolinami Banského potoka s dnes už málo používanými názvami Ivanička a Kaštieľová dolina v hornej časti Banskej doliny. Z viacerých otvorov jaskyne sú prístupné 3. Dva sa na¬chádzajú v Banskej doline (na ľavej strane, ešte pred vyús¬tením Ivaničky) vo výške 5 m od nivy na škrapovitom-bralnatom, lesom zarastenom svahu. Nad vchodom do Frontovej siene sa nachádza malý prepadový závrt 6 x 4 m, ktorého dno cez malý, nepriechodný otvor komunikuje s Frontovou sieňou jaskyne. Ďalší vchod sa ot¬vára na pravej strane ústia Kaštieľovej doliny v bralnatom-lesnom prostredí 25 m od okraja lesa. Otvory ležia v nadmorskej výške ca 260 m v katastrálnom území obce Chvalová.

Históriu jaskyne môžeme najlepšie rekonštruovať podľa opi¬su A. Nyáryho (NYÁRY 1911: 662, 663). Podľa neho bol priestor dnešnej Mincovne objavený v roku 1813 [BÁRTA (1955: 114) udá¬va rok 1810]. Tento rok bol totiž mimoriadne bohatý na zrážky a po valiacich sa vodách odrazu nastal veľký rachot na vápenco¬vom svahu s výstupom prachu. Zistilo sa, že sa zvalil doteraz ne¬známy múr, za ktorým sa otvárala dutina s hĺbkou a priemerom dvoch siah (ca 4 m). Pretože dutina ďalej nepokračovala, miestny zemepán ju používal na skladovanie zemiakov a uzavrel ju dvera¬mi [„... itt egy gondos, mésszel építettfal omlott ôssze, amely egy barlang nyílását zárta el. Az iireg mintegy két ôl mélységú és át-inérójú volt, s mivel a továbbvonulásnak semmijelét sem mutatta, a tetszetós helyet, annak fontosságot nem tulajdonítva, afoldesúr krumpligôdôrnek hasznälta fel, ajtót esináltatva bejárása e/é" (NYÁRY 1911: 662)]. Opis s údajom o rozmeroch okolo 4 m (7 „ôl" = 1,98 m) nasvedčuje tomu, že odkrytá bola dnešná Mincovňa (Frontová sieň je väčšia, Kostolná sieň má iný charakter).
V roku 1820 robotníci pri ťažbe vápenca objavili ďalší otvor, cez ktorý sa dostali do dutiny s výškou 3-4 lakťov (0,9 -1,3 m) [„... 1820-ban a meglehetôs távolságra dolgozó munkások a kô-bánya fejtése alkalmäval egy újabb nyílást fedeztek fôl, melyen átcsúszva, egy 3-4 láb magas iiregbe jutotíak"" (NYÁRY 1911: 662)]. Otvor bol taktiež zatarasený naukladanými kameňmi. Ze¬mepán Gábor Szentmiklóssy rozšíril otvor a prikázal y tomto priestore kopať za účelom hľadania zlatých pokladov. V hĺbke 5 -6 lakťov (1,6 - 1,9 m) bolo nájdených 13 ľudských kostier, po¬chovaných v polkruhu. Trochu ďalej, pri stene sa našli aj dve det¬ské kostry. Keďže sa poklad nenašiel, kosti z jaskyne robotníci vyniesli von a naukladali ich pri včelíne pri kaštieli. Traduje sa, že kosti boli veľmi dlhé a patrili ľuďom vysokým 8 lakťov (2,5 m). NYÁRY (1911: 663) sa však domnieva, že tento údaj je zveličený.
Priestor bol neskôr použitý na skladovanie vína. Podľa opisu ten¬to priestor zodpovedá dnešnej Frontovej sieni.
V roku 1823 obidva priestory preskúmal Károly Kiss.
V priestore s vínom (= Frontová sieň) našiel v jednej diere na ste¬ne niekoľko zemiakov, ktoré sem priniesli „potkany alebo jazvece" cez spojovací kanál medzi oboma priestormi. Preto sa domnieval, že oba priestory navzájom súvisia. Kiss výsledky svo¬jich výskumov zakotvil v rukopise, ktorý mal neskôr k dispozícii aj Nyáry. Ďalší osud tohto rukopisu, žiaľ, nie je známy. Podľa rukopisu však Kiss poznal aj ostatné časti jaskyne, ktoré nazval nasledovnými názvami: Orterem, Zárt ágazat, Patkánfolyosó ny ílása, Patkány-folyosó, Barlang oldalbejárata, Knimpliverem,Templomi folyosó nyilása, Templomi folyosó, Kis templom, Rejté-lyekkulesa, Rejteltek tárháza. Z nich možno v súčasnosti identifi¬kovať Patkány-folyosó (Potkania chodba = dnešná Chodbavzdychov), Knimpliverem (Zemiaková jama = Mincovňa), Templomi folyosó (Kostolná chodba = Vstupná chodba) a Kistemplom (Malý kostol = Kostolná sieň, Bártova „Kostrová sieň").
Jaskyňu ako 14-ročný na podnet svojho brata preskúmal aj Márton Tóth z Chvalovej. Dátum prieskumu NYÁRY (1911: 663) neuvádza, podľa údajov náhrobného kameňa v miestnom cintorí¬ne (M. Tóth zomrel v roku 1907 ako 73 ročný) však môžeme da¬tovať na 1848. Tóth prešiel cez oválny vchod, ktorý viedol z východu smerom na západ do jaskynného priestoru. Tento sa dovnútra stále zväčšoval a zvyšoval a smerom na severozápad vyústil do sály, ktorej strop bol pokrytý netopiermi (dnešná Kos¬tolná sieň). Odtiaľto viedli dve vetvy, jedna do sály, v ktorej sa našli kostry (vetvu považoval za dielo ľudskej ruky) a druhá stup¬ňovito do hĺbky. Po niekoľkých siahách sa chodba natoľko zúžila, že mohol pokračovať len na bruchu, ale dostal sa do priestrannej sály a odtiaľ do ďalšieho priestoru. Po prekonaní úžiny sa dostal do vysokej okrúhlej kopulovitej sály so svojráznymi galériovitý-mi kvapľami. Zo sály viedla nahor špirálovitá chodba do ďalšej priestrannej dutiny. Odtiaľ ho však donútil vrátiť sa strašidelný hukot a tiež skutočnosť, že mu netopier vyhodil z ruky sviečku.
V týchto dutinách videl mnoho pekných kvapľov.
Z opisuje zrejmé, že Tóth prešiel cez dnešnú vstupnú chodbu do Kostolnej siene (netopiere sa v kolóniách vyskytujú len tu), odtiaľ do Frontovej siene a potom do Kačacej chodby, Blativej siene a ďalej pokračoval dolnou úrovňou. Obvlášť pozoruhodné je tvrdenie, že z Kostolnej siene prešiel aj do priestoru, kde boli nájdené kostry. Jediným takým priechodom je súčasná Chodba vzdychov do Frontovej siene, čo taktiež dokazuje, že kostry boli nájdené v dnešnej Frontovej sieni.
A. Nyáry sa vybral na prieskum Chvalovskej jaskyne v roku 1910 spolu s Arpádom Szentiványim, vtedajším majiteľom po¬zemku. Preskúmal len Kostolnú sieň, kde robil aj vykopávky. Zís¬kal odtiaľ hrubé črepy, sivé a čierne tenké črepy s obdivuhodne rozmanitou výzdobou. Nachádzali rovné, slimákovito točené i paralelné ozdoby. Popri hrncoch našiel aj úlomky misy. Pritom sa na povrch dostali aj kosti menších zvierat. Jaskyňu považoval za veľmi významnú a perspektívnu pre ďalšie archeologické vý¬skumy. Výsledky výskumov publikoval vo vyššie citovanej práci (NYÁRY 1911), ale informoval o nich aj odbornú verejnosť na za¬sadnutí Speleologickej komisie Uhorskej geologickej spoločnosti v roku 1911 formou prednášky s názvom A Felfalusi barlang fe-lásatásának eredményei (KADIČ & SIEGMETH 1912: 462).
O náleze ľudských kostier sa v krátkosti zmienil aj L. Márton v monografii S. Borovszkého a kol. (BOROVSZKY et al. 1902: 431), ešte pred vydaním Nyáryho publikácie. Uvádza, že podľa neupres¬neného rukopisu zo začiatku storočia sa kosti s ohniskom našli v tejto jaskyni v roku 1810 a pochádzajú zrejme z neolitu (dátum je zrejme chybný). Podobne píše aj BOTTO (1908: 85), ktorý však spomína 19 kostier.
Koncom roka 1944 podľa ústnej informácie E. Bodona z Chva¬lovej (nar. 1929) dnešnú Frontovú a Kostolnú sieň využili miestni obyvatelia z Chvalovej ako úkryt pred frontom. Asi 10 dní sa tu zdržiavalo okolo 60 ľudí, ktorí nocovali na vyhotovených, sčasti poschodových drevených posteliach v jaskynných priestoroch.
V dňoch 16.-24. 11. 1954jaskyňu podrobne preskúmal Juraj Bárta. Okrem obšírnejšieho a stručnejšieho súhrnu v publikáciách z roku 1956 a 1963 výsledky archeologického a speleologického prieskumu veľmi podrobne opísal vo svojej práci z roku 1955 (str. 110-121), v ktorej publikoval aj mapu jaskyne. O túto prácu sa prevažne opierame aj pri našom opise. Bárta pomocou dymových skúšok dokázal spojenie vchodov a znovu prekopal spojovaciu „Chodbu vzdychov" medzi Frontovou a Kostrovou sieňou. V spodnej úrovni sa však nedostal ďalej od Blativej siene. Jednot¬livé časti jaskyne nazval Frontová sieň, Chodba vzdychov, Min-covňa, Kačacia chodba, Blativá sieň, Vstupná chodba. Kostrovú sieň nazval nesprávne na základe domnienky, že kostry boli nájdené tu. Preto tento priestor odporúčame nazvať Kostolná sieň (podľa pôvodného názvu K. Kissa). Archeologickými vykopávkami zís¬kal Bárta hodnotné nálezy. Z Chodby vzdychov pochádzajú hne¬dé a sivé leštené a matné črepy kyjatickej kultúry (pôvodne pokladané za pilinské - BÁRTA 1. c), črepy bukovohorské a ľudská os metatarsum. Smerom do Kačacej chodby našiel ďalšie frag¬menty dlhých ľudských kostí a fragment ľudského rádia. Sonda v Kostolnej („Kostrovej") sieni poskytla ďalšie tmavosivé črepy so zvislými plastickými rebrami a plytkými širšími kanelami (bron¬zová doba) a črepy bukovohorské. Z hlbších častí sondy vo Fron¬tovej sieni získal kosti Ursus spelaeus a zub Equus caballus (určil O. Fejfar). Pri povrchovom zbere našiel zdobený okrajový črep z valcovitého hrdla kyjatickej nádoby. Sonda v Mincovni poskyt¬la niekoľko fragmentov stredovekých nádob, nižšie aj črepy kyja¬tickej kultúry a fragment detskej mandibuly, clavicula a os metacarpi. Pri báze sa našlo niekoľko rytím zdobených i nezdobených sivých bukovohorských črepov. Z tohto priestoru pochádzajú aj unikátne nálezy falošných mincí. V hĺbke 0,6 m sa roztrúsené v okruhu balvanu vyskytovalo 18 postriebrených min¬cí, 1 polotovar a 35 ks sekaného postriebreného plechu (surovina na výrobu mincí). Podľa L. Kraskovskej (in BÁRTA 1. c.) išlo o napodobneniny uhorských denárov Mateja Korvína. BÁRTA (1955: 114) sa však nesprávne domnieval, že kostry boli nájdené v tzv. „Kostrovej" sieni, ktorú podľa toho aj nazval. Vyslovil do¬mnienku, že ľudské kostry nájdené G. Szentmiklóssym nie sú neo¬litické, ako uvádzali L. Márton (in BOROVSZKY et al. 1902: 431) a BOTTO (1908: 85), ale pochádzajú z doby bronzovej.
V roku 1973 niektoré známe časti jaskyne zameral aj Hochmuth, mapu však publikoval až neskôr (HOCHMUTH 1996: 65), s krátkym opisom na str. 64 s udaním celkovej dĺžky 66 m, keďže Mincovňu považoval za samostatnú jaskyňu pre jej nepriechod¬nosť s ostatnými časťami jaskyne.
Ďalšie zmienky o jaskyni uvádzajú EISNER (1933: 144, 161), Kámen (in BOLFÍK 1971: 19, 1984: 127), DROPPA (1973: 144) s údajom o celkovej dĺžke 70 m a KÁMEN et al. (1982: 57).
Z dôvodu súvisíého prepojenia vápencov v okolí Chvalovskej jaskyne a Spanieho Poľa, ktoré sú len miestami prekryté neogén-nymi sedimentami a zvetralinami, Ľ. GAÁL & ZENIS (1986: 36) pričlenili Chvalovskú jaskyňu k Drienčanskému krasu.
Členovia Jaskyniarskeho klubu SMOPaJ Rimavská Sobota, inšpirovaní prieskumom M. Tótha z roku 1848, zorganizovali v dňoch 18. - 20. 8. 2000 prieskum za účelom vykopania zanese¬ných chodieb spodnej úrovne a prípadných ďalších objavov. Po trojdňovom kopaní sa podarilo znovu sprístupniť úzku plazivku od Kačacej chodby, čím sa stali dostupnými aj priestory na jej konci s nahor stúpajúcou chodbou, spomínanou M. Tóthom. Ďal¬šie pokračovanie priestorov však bolo silne zanesené. Akcie sa zúčastnili Ľ. Gaál, M. Golian, L. Iždinský, M. Labanc, D. Ország, F. Radinger a F. Radinger ml. Odkrytý úsek zamerali dňa 5. 9. 2000 Ľ. Gaál a L. Iždinský v dĺžke 40,0 m. Celková dĺžka jaskyne tým vzrástla na 110 m.
V septembri 2000 bola z iniciatívy starostu obce Chvalová bola prehĺbená vchodová časť sály Mincovňa za účelom neskor¬šieho sprístupnenia tejto časti vo forme náučnej lokality. Boli pri¬tom nájdené archeologické nálezy, ktoré podľa určenia I. Kovácsa patria do mladšej doby kamennej (21 ks črepov, ktoré kultúrne reprezentujú východnú lineárnu keramiku s prevládaními rytými ornamentami, ale absentujú črepy bukovohorskej kultúry), mlad¬šej a neskorej doby bronzovej (50 črepov reprezentujúcich kyja-tickú kultúru) a vrcholného stredoveku (14. - 15. storočie, 19 črepov, medzi nimi aj 4 ks červenomaľovanej bielej keramiky). Boli tu nájdené aj fragmenty ľudských kostí, zlomok lebky, rebra a stavca ako aj kosti zvierat.
Ako sme už uviedli v úvode, jaskyňa má tri prístupné vchody, hoci spojenie Mincovne s ostatnými priestormi bolo dokázané len dymovou skúškou (v dobe prieskumu K. Kissa v roku 1923 však ešte boli spojené). Severnejšie ležiace časti sú najlepšie prístupné vchodom č. 1 s rozmermi 1 m (šírka) x 1,1 m (výška). Úzkou, asi 1 m širokou chodbou s mierne klesajúcim dnom pokračuje juhozápadným sme¬rom a po pravouhlom lomení ústi do Kostolnej siene. Je to 8 m dlhý priestor s maximálnou výškou stropu 3,6 m. Pod západnou stenou sa nachádzajú malé otvory, z ktorých sme¬rom na západ sa cez krajne nízku chodbu dostaneme do Frontovej siene; južné pokračovanie smerom na Mincovňu je však zasypané. Zo severnej strany siene vybieha krátka chodba končiaca zasintrovaním, pod sintrovou lavicou sa však smerom na východ cez úzky otvor v hlinitých náno¬soch dostaneme na dolnú úroveň jaskyne, do tzv. Blativej siene. Táto časť jaskyne je však vysoko vyplnená sedimen-tami (s výškou stropu 0,2 - 0,4 m). Odtiaľto vychádzajú dve úzke a nízke chodby. Juhozápadná končí po 5 metroch, severozápadná však po extrémne úzkom ohybe vyúsťuje do menšej sály s nahor stúpajúcim úsekom. Nachádza sa tu aj slabá kvapľová výzdoba, najmä náteky a drobné stalakti¬ty
Juhozápadne ležiaca Frontová sieň je najľahšie prístup¬ná 3,4 m širokým a 1,3 m vysokým troj uholníkovitým vcho¬dom. Dno mierne klesá k strednej časti siene, smerom ku stenám sa však postupne dvíha. Priemerná výška stropu je 1,5 m. Z ľavej strany sa rozširuje do zahlineného otvoru, spojeného s prepadovým závrtom na povrchu (presvitá tu denné svetlo). Na východnom konci siene úzkou Chodbou vzdychov sa dostaneme do Kostolnej siene.
Medzi Frontovou sieňou a Mincovňou sa otvárajú ďal¬šie vchody s rozmermi 2 x 0,2 m a 2,5 x 0,5 m, ich pokra¬čovania sú však vysoko vyplnené hlinitým nánosom.
Mincovňa je prístupná vchodom širokým 2,4 m a vysokým 1,7 m (po prehĺbení vchodu). Priestor s kruhovitým pôdorysom priemeru 6 m má v súčasnosti výšku 2,1 m. Na strope sa miestami nachádzajú korózne priehlbiny. Smerom na severovýchod z nej vybieha 3 m dlhá slepá chodbička. Vľavo od nej sa nachádzajú otvory, ktoré vedú do spojovacích chodieb s ostatnými časťami jaskyne.
Dno jaskyne vypĺňajú prevažne hlinité sedimenty, spo¬radicky s úlomkami vápenca. V blízkosti vchodov obsahu¬je humusovité pôdne vrstvy s organickými (rastlinnými) zvyškami. Sintrová výplň je zastúpená len sporadicky, vo forme odumretých hráškovitých foriem najmä vo Fronto¬vej, ojedinelé v Kostrovej sieni. Na strope Frontovej siene sa vyskytujú aj menšie biele náteky.
DÍžka jaskyne podľa merania J. Bártu je 70 m (z toho Mincovňa má 10 m), ale keď k tomu prirátame 40 m dlhú chodbu zameranú Ľ. Gaálom a L. Iždinským na spodnej úrovni, vychádza celková dĺžka 110 m.
Z genetického hľadiska môžeme jaskyňu klasifikovať ako fluviokrasovú, vytvorenú alochtónnymi vodami prav¬depodobne v strednom, nižšie časti v mladšom pleistocéne (podľa relatívnej výšky priestorov od nivy). V podstate možno súhlasiť s interpretáciou vzniku priestorov podľa Bártu (BÁRTA 1955: 112), podľa ktorého jaskyňa bola vy¬tvorená ponorením sa povrchových vôd tečúcich v Kaštieľovej doline. V zmysle toho teda vchody do Min¬covne a Frontovej siene, ako aj medzi nimi sa nachádzajú¬ce otvory približne v jednej výškovej úrovni, predstavujú miesta starých vyvieračiek (alebo úseky blízke k nim) a Vstupná chodba je zvyškom podzemných priestorov ve¬dúcich od ponoru. Bývalé pokračovanie tejto chodby sme¬rom na severovýchod je dobre sledovateľné pred Vstupnou chodbou desať metrov dlhou „uličkou". Podobnú chodbu ponorného úseku reprezentuje aj Kačacia chodba, pokra¬čovanie je však zasintrované. Blatistý dóm a z neho vybie¬hajúce priestory reprezentujú dolnú úroveň jaskyne. Dolná úroveň ústi na povrch viacerými malými, v súčasnosti za¬sypanými vchodmi 4 m pod otvormi do Mincovne a Fron¬tovej siene, 1 m nad úrovňou nivy Banského potoka. Malý potôčik v Kaštieľovej doline, tečúci z vyššie položených permských zlepencov brusníckeho súvrstvia, sa vo vápen¬coch stráca aj v súčasnosti a preteká zrejme nižšími priestor¬mi dolnej úrovne jaskyne. Počas väčších dažďov sa však koryto naplní, prietok sa zvýši niekoľkonásobne a vody môžu vyplniť aj priestory vrchnej úrovne. Nasvedčuje tomu aj údaj o prívale vôd pri objavení jaskyne. Erózna a korózna činnosť postupovala prednostne na tektonických zlomoch, z ktorých sa najvýraznejšie prejavujú napr. vertikálna po¬rucha v Mincovni so smerom 30° alebo menšie zlomy pri¬bližne rovnakého smeru vo Frontovej sieni. Je potrebné uviesť, že materská hornina Chvalovskej jaskyne - svetlo¬sivý, pravdepodobne wettersteinský vápenec, je v blízkosti násunovej línie jednotky silicika na podložné tumaikum tejto oblasti tektonicky mimoriadne porušená, brekciovitá, čo značne uľahčilo postup deštrukčnej činnosti tečúcich, ale aj presakujúcich podzemných vôd. Eróznu a koróznu čin¬nosť tečúcich podzemných vôd dokazujú stopy bočnej eró¬zie v Kačacej chodbe a pri vchode do Frontovej siene.
Teplota vzduchu podľa merania J. Bártu (BÁRTA 1955: 112) zo dňa 17. 11. 1954 bola vo Frontovej sieni 5,6 °C, na konci Chodby vzdychov 7,8 °C, v Kostolnej sieni 9,1 °C, na konci Kačacej chodby 10,4 °C, v Mincovni 4,3 °C.
Okrem bežných trogloxénnych druhov sa v jaskyni pra¬videlne vyskytujú aj netopiere, ktoré sú predmetom syste¬matického sledovania v ostatných rokov. Bol tu zaznamenaný výskyt Rhinolophus hipposideros, Rh. euryale, M. daubentonii, Eptesicus serotinus, Barbas-tella barbastellus, Plecotus auritus, P. austriacus (UHRIN 1995, HoRÁčEKetal. 1995).
Po historickej a chiropterologickej stránke patrí jasky¬ňa medzi popredné lokality aj z celoslovenského hľadiska. Často sa v jaskyni zdržiava aj niekoľko desiatok až sto exem¬plárov. Pre ochranu tejto jaskyne (najmä pre nebezpečen¬stvo obnovenia ťažby v blízkych opustených lomoch) bol v roku 1999 Štátnou ochranou prírody v Banskej Bystrici spracovaný projekt ochranného pásma v okolí jaskyne s rozlohou 11,1 ha.

© RuposTel s.r.o.