Gorazdova jaskyňa

Táto malá jaskynka sa nachádza v závere Banskej doliny neďaleko od Chvalovskej jaskyne (asi 50 m západne až severozápadne od Mincovne). Vchod s rozmermi 0,5 m (šír¬ka) x 0,9 m (výška) je pod menším vápencovým bralom v lesnom poraste asi 2 - 3 m nad úrovňou potoka (6 m od neho). Nadmorská výška vchodu je ca 360 m, katastrálne územie obce Chvalová.

Na základe údajov J. Bártu (BÁRTA 1955: 112) ako aj miest¬nych informácií (najmä od J. Vincela zo Slizkého) v jaskyni žil (alebo sa skrýval) tulák-pustovník Gorazd v 19. storočí. Pôvodne bol sluhom v neďalekej, dnes už neexistujúcej kúrii. Ešte aj pred 2. svetovou vojnou tu strašili deti slovami: „Gorazd ťa chytí a stiahne do jaskyne". Jaskyňa bola údajne väčšia. Podľa Bártu (1. c.) sa tu nachádzala aj ďalšia jaskyňa s kvapľovou výzdobou (podľa povesti „s kvapľovým stromom a hadom"), ktorá bola ob¬javená pri ťažbe vápenca v blízkom malom kameňolome a dnes je zasypaná. Gorazd vraj aj tam vodil návštevníkov.
Jaskyňu zamerali 2. 1. 1981 J. Gaál a Ľ. Gaál.
Okrem citovanej práce Bártu stručné údaje o jaskyni uvádzajú KÁMEN et al. (1982: 57), Ľ. GAÁL & ŽENIŠ (1986: 36) a HOCHMUTH (1996: 64). Mapa jaskyne nebola uverejnená.
Jaskyňu tvorí 4 m dlhá, ku koncu sa zužujúca chodba, po oboch stranách s tromi menšími bočnými výbežkami. Výška stropu prvých priestorov je 1,5 m, ďalej sa však zni¬žuje až na 0,3 m. Má rovné dno. Končí závalom.
Dno vypĺňa hnedá až červenohnedá hlinito-kamenitá sutina. Sintrová výplň je slabo zastúpená, na konci chodby sa nachádzajú hráškovité formy a niekoľko zárodkov sta¬laktitov a nátekov.
Zameraná dĺžka jaskyne je 5,5 m, prevýšenie 0,2 m.
Z genetického hľadiska jaskyňa pravdepodobne pred¬stavuje zvyšok výverovej fluviokrasovej jaskyne, vytvore¬nej koncom stredného alebo začiatkom mladého pleistocénu. Stopy po riečnej erózii sú dobre zachované na pravej strane vstupnej časti, ale aj v ďalšom úseku jaskyne. Za závalom možno očakávať pokračovanie jaskyne. Na strope jaskyne sú však rozoznateľné aj znaky po koróznej modelácii vo forme oblých priehlbín. Materskou horninou je pravdepo¬dobne wettersteinský vápenec.

Jaskyne Drienčanského Krasu, Ľ.Gaál 03.06.2007 Článok XML Textová verzia Zobrazení: 4433
© RuposTel s.r.o.